Choď na obsah Choď na menu
 


Odpustenie.

9. 2. 2012

Odpusť

Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že každému z nás sa stala nejaká krivda. Menšia či väčšia. Možno nás niekto urazil, možno ublížil slovne a čo horšie i fyzicky. Tých podôb môže byť nespočetné množstvo. Čo však s tým?

Prichádza urazenie, bolesť na duši, bolesť na tele. Každopádne nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla sme dotknutí len my. Často na to myslíme, preberáme si danú situáciu, prečo sa to stalo, prečo mi to spravil, prečo mi to povedal, prečo sa takto zachoval, prečo mi tak veľmi ublížil? Neustále sa v tom hrabeme. A opäť sme pri tom istom - len my.

Odpustenie

Pri všetkých týchto skúsenostiach je podstatné uvedomiť si jednu vec.

Trápime sa my.

Je veľmi pravdepodobné, že ten čo nám to spôsobil, nech to už bolo čokoľvek, zrejme na to nemyslí a je mu to jedno. V najlepšom prípade sa v niekom pohne svedomie a príde sa ospravedlniť. To sú tie šťastnejšie konce, avšak posledný krok musíme spraviť aj tak my.

A to - odpustiť. Základ je v slove PUSTIŤ!

Veľa ľudí má s tým veľký problém.

Škodia len sebe.

Tým, že sa na niekoho hneváme, že sme urazení, že niekoho nenávidíme – škodíme len sebe a to veľmi. Pochopte jedno – neškodíte tým, čo to spôsobili – škodíte sebe. Často krát to má za následok to, že máte zdravotné problémy, ktoré sa môžu prejaviť neskôr a následky sú potom žiaľ smutné a bolestné.
Moja rada je. Píšem to preto, lebo som tým prešiel a viem o čom píšem. Mal som stav nenávisti, bol som urazený, mnoho vecí bolelo. Neustále hrabanie sa v minulosti, premietanie si dookola určitých situácii.

Zapamätajte si!
MINULOSŤ NEZMENÍTE, TÁ JE PREČ!!!
ŠKODÍTE LEN SEBE!!!
NIČ S TÝM NEVYRIEŠITE!!!
JE TO VAŠE ZDRAVIE!!!
POSTOJE SÚ DÔLEŽITEJŠIE AKO FAKTY!!!
TEN KROK VPRED MUSÍTE SPRAVIŤ VY!!!
NEČAKAJTE NA OSPRAVEDLNENIE, KEĎ PRÍDE – FAJN, ALE NEMUSÍ PRÍSŤ!!!

Viem nie je to ľahké, hlavne keď to bolí, ale verte mi odpustenie je oslobodzujúce. Keď sa to naučíte posuniete sa v živote o VEĽKÝ kus dopredu. A možno sa pousmejete, ale veľkú úlohu tu zohrá láska. ( Možno si poviete „Láska! Veď on(a) mi spravil(a)....... ) Viem, viem, viem, ale láska je najmocnejšia vec na svete a to je základný kameň, pretože môžete si povedať: "no tak dobre tak ja mu teda odpúšťať", ale Vaše srdce, vo vašom vnútri je stále nenávisť a to nie je odpustenie. To musí prísť z vnútra, musí byť pravé, a to je možné len z lásky. Keď toto pochopíte – uvidíte vo svojom živote výrazné zmeny. Je veľa svedectiev o tom ako sa výrazne zlepšoval zdravotný stav chorých, ako odchádzali choroby v priebehu niekoľkých dní, ba dokonca situácie, ktoré môžeme nazvať Zázrak.

Mne pomohlo veľa techník. Najviac dve. Metóda chodby a divadla.

Metóda chodby spočíva v tom, že vidíte seba na veľkej chodbe kde je veľa vchodov. Pred vami, za vami. Pred vami je budúcnosť, idete a otvárate dvere nových skúseností, zážitkov, čakajú Vás tam nové zoznámenia, nové priateľstvá, kolegovia. Za vami je minulosť. Tie dvere už zatvorte a neotáčajte sa. Koľko ľudí si nechá otvorené niekoľko dverí a neustále sa do nich vracajú. Prečo? Zavrieť raz a navždy (odpustiť) a ísť dopredu!!! Predstavujte si to ako film. Vidíte seba a zatvárate dvere na ktorých je nápis „ Priateľ ma opustil“, alebo „Hádka s mamou“ ........

Metóda divadla je veľmi účinná a zároveň o niečo ťažšia. Predstavte si seba v hľadisku - samého a ten čo Vám ublížil je na javisku. Vidíte ho v tých najlepších farbách vidíte ho spokojného, ako napríklad robí nejakú svoju obľúbenú činnosť. Vašou úlohou je to precítiť, prajte mu to, z celého srdca a buďte šťastní, že tú osobu vidíte spokojnú. Urobte to niekoľkokrát za deň, keď budete mať voľnú chvíľku. Čoskoro príde výsledok. Zopakujem to čo som už napísal.

MINULOSŤ NEZMENÍTE, TÁ JE PREČ!!!
ŠKODÍTE LEN SEBE!!!
NIČ S TÝM NEVYRIEŠITE!!!
JE TO VAŠE ZDRAVIE!!!
POSTOJE SÚ DÔLEŽITEJŠIE AKO FAKTY!!!
TEN KROK VPRED MUSÍTE SPRAVIŤ VY!!!
NEČAKAJTE NA OSPRAVEDLNENIE, KEĎ PRÍDE – FAJN, ALE NEMUSÍ PRÍSŤ!!!
ODPUSTENIE = ŠŤASTIE
ODPUSTENIE = LÁSKA
ODPUSTENIE = POKOJ, POHODA, ÚSMEV

Všetkým čo som v živote stretol prajem z celého srdca len to najlepšie. Nech sa im darí v KAŽDEJ oblasti života. Nech sa im splnia najtajnejšie sny. Prajem im zdravie, šťastie, úsmev, lásku, harmóniu, finančnú nezávislosť, pohodu a kľud. Prosím BOHA, aby ich požehnal, tým najlepším čo môže. Je to moje rozhodnutie, z lásky a zo srdca. A tak to je.

Informácie ku komentárom.

Dobrý deň priatelia pozitívneho myslenia.

Na začiatok Vám chcem všetkým poďakovať. Počas dvoch rokov existencie stránky pribudlo veľa komentárov. Ďakujem za každú otázku a ďakujem aj za každú odpoveď. Či ju napíšem ja, alebo ktokoľvek z priaznivcom tejto stránky.

Mnohí čakajú na odpoveď veľmi netrpezlivo. Viete, nie vždy je jednoduché odpovedať na otázku, ktorá je napísaná na tri riadky. Verte mi, že si čítam všetky. Možno si dávate otázku prečo neodpovedám pravidelne a neodpovedám všetkým?

Dôvodov je niekoľko.

*Tak ako som spomenul, nie vždy je jednoduché odpovedať, respektíve dať plnohodnotnú odpoveď na „problém“ ktorý je zhrnutý na pár riadkov. Na predošlej stránke som odpovedal mailom a odpovede boli v niektorých prípadoch na dve – tri strany a aj tak som nenapísal všetko čo som chcel. Často krát som bol pochopený a prišli dodatočné otázky, čo je na jednej strane v poriadku, ale je to náročné s pohľadu času.

*Ďalším dôvodom je priamy úmysel neodpovedať. Veľa otázok sa opakuje a na mnoho otázok už na stránke odpoveď nájdete – chce to len trošku práce, trpezlivosti a odpoveď si nájdete sami.

*Neviem všetko a budem úprimný na niektoré otázky nemám plnohodnotnú odpoveď.

*A posledný dôvod je, že keď už niekto napíše odpoveď za mňa, málokedy sa stane, že odpoviem aj ja. Odpovede, ktoré čítam sú výborné a niektoré by som nenapísal ani ja lepšie. Ešte raz všetkým ďakujem.

Na záver mám jednu prosbu.

Na tejto stránke popisujem svoje vlastné skúsenosti. Ďaleko dôležitejšia je Vaša skúsenosť. Prosím začnite zavádzať teóriu do praxe. TERAZ NIE JE V KALENDÁRI!  Tiež som bol na začiatku, túžil som po zmene. Svoj život som zmenil vtedy, keď som naozaj zmenil svoje myslenie. Úprimne nikto Vám nedá čarovný prútik vo forme odpovede. Zmena v mnohých prípadoch bolí. Každý má svoju vlastnú cestu. Nikto to nespraví za Vás. Neustále som prosíkal Boha „Prosím Ťa pomôž mi.“ Aj mne trvalo dlho kým som to pochopil. Máme už všetko k dispozícii – „Neproste – KONAJATE !“

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

ako zacat odznova

(maria j., 18. 1. 2015 20:16)

dobrý den p. zatko
som tu dnes prvy krát precítala som si zopar pribehov a vela ja podobných mojmu. v skrátke - som 3O rokov vydatá mam 3 krásne dcery som uz babicka mám 54 rokov ale uz 2O rokov neviem odpustit manzelovu neveru ktorá hlboko zasiahla moje city nebol to len kratkodobý flirt ale 2o ročné slubovanie a z mojej strany odpustanie nechcela som aby moje deti nemali rodinu a tak to islo islo ale city a srdce vychladlo zijeme alebo skôr preživame navonok ok ja sa vsak celé roky trápim chorobami teraz som stratila zamestnanie a stale mi chýba clovek ktoreho som si brala len viera mi pomaha ziť je mi ho lúto nikdy ho ja nenecham a viem za ani on mna ale citim sa zle sama nedari sa mi moje sebavedomie je na dne hoci som sikovná a citim ze este vela dokazem ze milujem svoju rodinu oni mna ale nie som stastna uzivam lieky na depresiu a tak dalej vela som cítala knih ktore mi mali pomoct zmenit myslenie odpustit ale nedari sa mozno to raz príde...dakujem ak viete poradit alp zacat budem vam a nebeskemu otcovi vdacna

Re: ako zacat odznova

(Miroslav ZAŤKO, 19. 1. 2015 17:58)

Dobrý deň.
Problém je v tom, že musíte ísť úplne do hĺbky problému. Odpustenie je veľmi dôležitá téma a veľká časť ľudí má v tejto oblasti problém. Odpustiť niekomu, a čo viac odpustiť sebe. Vy ste záhradník a Váš život je záhrada. Pozitívne myšlienky sú pekné rastliny, kvetiny a negatívny myšlienky je burina. Ak chcete vyčistiť svoju záhradu od buriny musíte ju jednoducho vytrhať. Kus po kuse - každú samostatne. A tu je problém. K vyčisteniu príde len na povrchu - po čase však burina začne opäť rásť. Korene zostali. Ísť hlboko až ku koreňom je práca na sebe samom. Každý to musí spraviť sám, nie je to otázka 5 minút a v niektorých prípadoch to bolí. Výsledný efekt je potom trvalý a stojí za to. 7 najväčších deštruktívnych emócii, ktoré ľudia pestujú sú: závisť, nenávisť, hnev, krivda, ľútosť, strach a strach za iných. Toto sú korene všetkých fyzických i duševných problémov. Ak Vám môžem odporučiť prečítajte si knihu "Cesta" od Brandon Bays poprípade si pozrite jej slovenskú stránku. Na slovensku už pracujú oficiálny terapeuti, ktorí by Vám vedeli pomôcť. Držím Vám palce a určite sa nevzdávajte. Som presvedčený, že máte na to, prežiť ešte krásne roky života, vychutnávať si život a radovať sa z neho. Pekný deň.

Re: Re: ako zacat odznova

(maria j., 20. 1. 2015 8:07)

dakujem pekne literaturu mam doma len to precítane musím zacat prenasat do mysle a zivota dakujem a to niekedy nie je jednoduché ale posnazim sa dakujem velmi pekne povzbudili ste ma pekný den mária

Nevera

(Judita, 10. 1. 2015 21:23)

Ďakujem za tento zaujímavý článok, asi sa mal ku mne dostať. Môj problém je odpustenie sama sebe, ale aj môjmu manželovi a jeho milenke s manželom. To znamená že žije v ich manželstve a s nimi. Začal ma podvádzať a zle sa ku ne správať, mňa sa to veľmi dotklo, bolelo, stavy ktorými som prešla boli veľmi hrozné, bolestivé pre moju dušičku. Veľmi som si tým ubližovala. A ešte ak deti Vám a Vás odsúdia na nemilosť a za všetko môžem len Ja, tak to veľmi bolí. Bola som hodená a odsúdená a posudzovaná. Verím, že sa z toho dostanem a budem s istotou vedieť povedať, že som odpustila a pustila to preč zo svojho života. Ž nájdem ten správny smer svojho Ja a budem si žiť svoj život veľmi potrebujem lásku a to teraz chcem darovať sebe a žiť.Chcela by som v mojom živote živote nasjť pokoj a rovnováhu.

Ako ďalej

(Monika 5.1.2015, 4. 1. 2015 21:48)

Dobrý deň mám strašný pocit krivdy zo všetkých udalostí, ktoré sa mi v poslednej dobe udiali. Mala som dobrú prácu, ktorú som mala veľmi rada ale z osobných dôvodov som bola nútená podať výpoveď lebo už som nezvládala nespravodlivosť voči mojej osobe. Teraz trpím depresiou stále analyzujem čo sa vlastne stalo kde som urobila chybu a či vôbec som nejakú urobila. Mám stavy kedy mám obrovskú túžbu po pomste aj vymýšlam scenáre ako sa pomstiť ale veľmi sa mi to prieči nie je niečo s čím sa ja stotožňujem Ako sa s toho dostať, aby som mohla žiť ďalej v pokoji a harmónii a nemysleieť stále na tú nespravodlivosť čo sa mi stala. Som presvedčená, že každému sa všetko zlé v živote čo vykonal vráti len sa mi zdá, že to trvá akosi dlho. Stále som nahnevaná , nemôžem spať mám problémy s trávením. Mám pocit, že sa hnevám na celý svet a nedokážem sa z ničoho tešiť. Za odpoveď vopred ďakujem.

Re: Ako ďalej

(Miroslav ZAŤKO, 5. 1. 2015 7:49)

Dobrý deň.
Telo je iba obalom duše. Ak je chorá duša, je choré aj telo.
7 základných deštruktívnych pocitov sú. Závisť, nenávisť, krivda, zloba, ľútosť, strach a strach za iných. Znovu si ich prečítajte a potom si prečítajte mail, ktorý ste poslala.
Neubližujte si.
Čo môžte zmeniť na tom, čo ste robila včera večer? NIČ! Minulosť je preč, nič na nej nezmeníte. Postoje sú dôležitejšie ako fakty. Fakt je ten, čo sa stalo. Aký bude Váš postoj k tomuto faktu? Pozerajte sa dopredu. Spravte hrubú čiaru a choďte ďalej. Uvedomte si svoju jedinečnosť a majte sa rada. Začnite sa vidieť takú aká chcete byť. Skúste si pozrieť metódu 5 prstov. Akcia vyvolá reakciu. Ste na rade. Musíte spraviť akciu - výsledky sa dostavia. Držím Vám palce

odpustenie

(Jana lili, 11. 11. 2014 21:50)

Dobry den mam 28 rokov a 4 rocnu dcerku a nedokazem odpustit jej otcovi ktory ma podvadzal uz ked som bola tehotna s mojou blizkou priatelkou ktorej tiez nedokazem odpustit.Je vo mne neustala zlost z toho mavam pocity uzkosti najhorsie je to ze nasu dceru vobec nenavstevuje nezaujima sa o nu a to ma strasne hneva ktomu este pracujeme v jednej firme ale chodime okolo seba ako cudzi ludia nezdravime sa.Mam teraz priatela ale nedokazem mu dat tolko lasky ako si zasluzi a to len kvoli tomu ze sa hrabem v minulosti a to iste v praci neustale ma boli zaludok som v strese.Dakujem vopred za odpoved

Re: odpustenie

(Miroslav ZAŤKO, 27. 11. 2014 20:06)

Dobrý deň. Akú chcete vlastne odpoveď? Chcete polutovať, alebo počuť pravdu? Postoje sú dôležitejšie ako fakty.
Fakt je ten, čo ste všetko popísala. Aký je k tomu Váš postoj? Váš postoj je, že nedokážete odpustiť. Čo Vaše neodpustenie prnesie Vášmu bývalému? Absoltutne NIČ. Čo to priesie Vám? Už ste sama popísala. Svojmu súčasnému partnerovi nedokážete dať toľko lásky, čo si zaslúži. Prečo ho trestáte za niečo za čo nemôže? Vás bolí žalúdok a ste v strese. Prečo trestáte seba? Týmto mojim komentárom, vôbec nebránim Vášho bývalého, ani Vás neurážam. Chcem Vám len popísať, že ak nepríde k odpusteniu, ak nedáte tomu STOP, môže to byť ešte horšie. Ubližujete len sebe. Buďte múdra. Majte sa rada Neubližujte si! Čo môžte zmeniť na dnešnom ráne? NIČ. Minulosť je preč, nič na nej nezmeníte - tak ju prestaňte riešiť. Držím Vám palce.

odpustenie

(maroš, 6. 11. 2014 6:21)

prosim zmazte moj prisoevok
dakujem

Re: odpustenie

(Miroslav ZAŤKO, 6. 11. 2014 7:49)

Dobrý deň,
Váš komentár bol zmazaný. Ak chcete, napíšte mi Vašu e-mailovú adresu na pozitivnemysliet@pozitivnemysliet.sk a ja Vám odpoviem.

Re: Re: odpustenie

(maroš, 6. 11. 2014 11:50)

poslal som vopred veľke Ďakujem

Re: Re: odpustenie

(Maroš, 9. 11. 2014 5:10)

toto mi pomaha citam to vždy ked mi je na nič
http://www.sebapoznanie.sk/sebapoznanie/0/0/2/528

Ako ďalej?

(Viera, 27. 10. 2014 0:00)

Pred rokom sa mi zrútil celý život. Môj manžel si po 24 rokoch manželstva začal nový vzťah a bol taký "čestný", že mi to asi po mesiaci randenia povedal, aby som vedela, na čom som. A mne sa pred očami menil človek, o ktorom som si myslela, že ho poznám. Vedela som, že je ovplyvniteľný, manipulovateľný a naivný idealista, ale nato prišla aj jeho "spriaznená duša", ktorá ho mala tak v moci, že nedokázal stopnúť jej ubližovanie mi. A ako mi ubližovala? Napríklad tým, že mu kupovala nové oblečenie, v ktorom chodil od nej ku mne domov. Alebo im dvom zaplatila trojdňový výlet v horách, či ho zobrala za ruku a išli na veľkú akciu do mesta, kde sa dalo očakávať, že bude veľa známych ľudí. A čo som robila ja? Sedela doma, plakala a dúfala, že sa môj muž spamätá. Aj som sa ponížila, keď som sa s tou ženou stretla a povedala som jej, že ľúbim svojho muža, naše deti otca zbožňujú, sme normálna rodina, ktorá rieši bežné problémy. No s ňou to ani nehlo. Ona je rozvedená a nebola ochotná vzdať sa príležitostí, ktorá sa jej naskytla. Čo jej záležalo na tom, že sa rozpadne nejaká rodina. Veď aj jej sa rozpadla, prečo by mala brať ohľad na cudzích ľudí. To si asi myslela. Po troch mesiacoch, čo sa mi manžel priznal k novému vzťahu, sa od rodiny odsťahoval. No a minulý mesiac nás rozviedli. Z neho je už celkom iný človek. Má iné názory, myšlienky, záľuby, zmenil životosprávu a to všetko je jej zásluha. Môj muž povedal, že konečne žije bezstarostný a pokojný život. A ja? Ja som už rok stále na tom istom mieste. Nepohla som sa dopredu, nemám záujem. Ľúbim svojho muža, som na ňom veľmi naviazaná. Pre mňa, ako pre veriacu je manželstvo posvätný zväzok, ktorý trvá do konca života. Každý iný vzťah by bol hriešny a preto budem sama. Pripadám si ako žijúca mŕtvola. Jediné, čo som schopná urobiť, je ďakovať Bohu za to, čo mám. A s čím mám problém? S odpustením a s pozitívnym myslením. Mám priať šťastie žene, kvôli ktorej sa moje deti trápili, že stratili otca? Žene, ktorá nám rozbila rodinu? A ak by som chcela myslieť pozitívne, tak by som si predstavovala, ako sa mi môj muž vráti a opäť budeme spolu. No nie je to "choré"? Vyzerá to, ako keby som nemala ani štipku hrdosti. No načo mi je hrdosť, ak muž, s ktorým ma Boh spojil a ktorý mi sľuboval "v dobrom aj v zlom" ma opustil? A odsúdil tak na doživotnú samotu. Nečakám, že moje zmýšľanie niekto pochopí, lebo aj tých pár ľudí, ktorým som sa zdôverila, ma nechápalo. A ako zakončiť moje písanie? Iba chcem povedať ostatným, vážte si čo máte, lebo až keď to stratíte, pochopíte, o čo ste prišli.

Re: Ako ďalej?

(Miroslav ZAŤKO, 27. 10. 2014 18:04)

Dobrý deň pani Vierka.
Váš príspevok sa nečítal ľahko, ale nakoniec ma zaujal nadpis tohto príspevku. "Ako ďalej?"
Dovoľte mi pár riadkov.
Veľmi pekne ste napísala, že jediné čo ste momentálne schopná robiť je ďakovať Bohu za to čo máte. Plne Vás v tom podporujem a robte to čo najčastejšie, je to veľmi dôležité.
...ale čo ďalej?
V tejto ťažkej životnej situácii určite nehrajte obeť. Vôbec Vám to nepomôže práve naopak. Najskôr ako sa dá sa postavte na vlastné nohy a zo vztýčenou hlavou pokračujte vo svojom živote. Sebavedomo. Prečo to celé neotočíte a nepoviete si, že manžel spravil životnú chybu keď odišiel od takej úžasnej rodiny?
A teraz k tomu odpusteniu. Asi budete namietať a možno s tým budete dlho bojovať, ale ak sa chcete skutočne posunúť ďalej, tak skôr či neskôr k tomu odpusteniu bude musieť prísť. Prosím uvedomte si, že nebudete škodiť im, ale v prvom rade sebe. Buďte vďačná za to, že ste zdravá a vážte si to. Ak budete v sebe uchovávať hnev a nenávisť, môže sa to prejaviť práve na zdravý. Viem, že to momentálne pre Vás nie je ľahké, ale dám Vám možno životnú radu. Sústreďte sa teraz na seba, spoznaniu seba samej, využite každý životný moment na tom, aby ste bola šťastná, usmiata. Držím Vám palce, nevzdávajte sa skúste popremýšľať nad tým, čo som Vám napísal. Pekný deň.

Re: Re: Ako ďalej?

(Viera, 27. 10. 2014 21:21)

Srdečne pozdravujem pán Zaťko a ďakujem za Vašu odpoveď. Viem, že máte pravdu, už stačí iba presvedčiť samu seba, aby som Vaše slová uplatnila aj v živote. To, že sa hnev a nenávisť podpíšu na zdraví, je pravda. Stalo sa. A viem, že zdravotné problémy, ktoré ma po manželovom odchode začali trápiť pominú, ak zmením svoje myslenie a cítenie. Potrebujem sa zmeniť "od základov". V našom vzťahu bol manžel ten, ktorý bol akčnejší, odvážnejší a hlavne optimista. Bol mojím hnacím motorom a ja som si neuvedomila, že som pre neho príťažou. V jeho novom vzťahu je tá žena tou hnacou silou a môj muž už nemusí vynakladať žiadne úsilie, už si iba vychutnáva život. Mne sa ten život vychutnáva ťažšie, keďže sa "starám" o naše tri deti. Sú to síce už študenti, ale zdieľam a prežívam ich starostí a problémy. V každom prípade ďakujem Bohu za to, že ich mám. Stoja pri mne a často sú jediným dôvodom, prečo ráno vstanem z postele. Viem, že ma potrebujú a to je pre mňa dôvod, prečo sa musím pozbierať. A je ešte jeden dôvod, ktorý ma núti vzchopiť sa. Teraz mám pocit, že zvíťazilo ZLO. A teší sa z toho, že ma položilo na lopatky. A ja chcem dokázať, že aj keď som na zemi, vstanem.
Ešte raz, ďakujem pekne za Vaše slová a povzbudenie. Želám veľa šťastia a úspechov v osobnom i pracovnom živote.

Panický strach z odpustenia...

(Marek, 20. 6. 2014 8:49)

Ahoj Eva, prvý vec: je dobré, že hľadáš odpoveď a už len samotný fakt, že hľadáš intenzívne v živote i na nete je známkou toho, že chceš rásť. Stav ktorý popisuješ dobre poznám. 3 roky som bol zamknutý v strachu, či sa mi niečo nestane, čítal knhy pozitívneho myslenia a vďaka nim som myslím tie 3 roky aj prežil. Ale čo sa týka strachu a vyhýbania sa narastalo to. Postupne som sa dopracoval k tomu, že takéto stavy majú svoje označenie: panická porucha spojená s agorafóbiou. Vyhľadal som teda (s veľkými obavami a strachom) psychiatra. Predpísal lieky a bolo...ale chyba lávky, bral som ich ako riešenie môjho problému, dúfjúc, že sa TO konečne stratí a ja budem vyliečený z paniky. Lexaurin, Seroxat,... mierne to znížilo moju úzkosť, ale stále som mal pocit, že sa TO môže vrátiť. NEstíhal som už nič. A potom som sa v čakárni stretol so ženou, ktorú som tam už párkrát v minulosti videl. Dal som sa s ňou do reči a vysvitlo, že trpela podobnými problémami po rozchode s priateľom a teraz prišla už len na "zdvorilostnú" návštevu, pochváliť sa psychiatričke. Pýtal som sa ak sa jej to podarilo a povedala, že okrem liekov začala chodiť aj na tzv. kognitívno-behaviorálnu psychoterapiu. Našiel som o nej články najmä v agličtine, ale potešilo ma, keď som aj na slovenku našiel stránku vyškolených psychológov. Toto všetko bolo zhruba pred rokom. Dnes chodím nakupovať, do obchodov, cestujem autobusom a pokračujem na svojej ceste za šťastím. Nestačilo len zmeniť myslenie, musel som zmenť aj niektoré moje správanie. Ak zlyhajú ostatné veci doporučujem Ti teda pozrieť si túto stránku: www.bbpsycholog.sk a tento pán mi veľmi pomohol. Doporučujem.

Odpustenie a jeho formy

(Juraj, 20. 6. 2014 7:38)

<p><a href="http://www.christ-net.sk/node/213">Odpustenie</a></p>

Odpúšťať

(Eva, 17. 4. 2014 15:59)

Ahoj. Mam velku prosbu. V decembri 2013 mi z nenazdajky ked som bola s mojim 4-rocnym synom vonku prislo zle. Tocila sa mi hlava, zle videnie, zrychleny tep, trpli mi koncatiny.. sadla som si na zastavku, zavolala otcovi nech pride pre mojho syna a ja som si zavolala zachranku. Vsetky vysledky aj potom u obvodnej som mala dobre. Uzavrela to tym, ze to je zo stresu. Som rozvedena, s exmanzelom sa uz rok majetkopravne vyrovnavame, so synom som na predlzenej materskej az do jeho 6 rokov- ma zdravotne problemy. Byvame u rodicov mojich, tak isto aj to narusa moju rovnovahu.Tak doktorka to uzavrela ze to je stres. Predpisala mi lexaurin. Ten som ale nebrala lebo mi uz potom bolo fajn. V januari 2014 som bola aj na plese. Ale vytvoril sa vo mne blok od tej udalosti v decembri a to, ze som sa odtedy bala chodit von sama so synom. So strachom ze co ked odpadnem, a co by bolo so syncekom.Vo februari sme sa so synom nastahovali k priatelovi. Mala som vacsi klud, aj syn bol kludnejsi. Este stale som vsak nechodila s malym von. Iba v doprovode a aj to len nachvilu. Na konci februara sme sa vratili k rodicom. Byt u priatela sa prerabal. A to uz sa mi zacal moj zdravotny stav zhorsovat. Zvysene tocaky v hlave, zle videnie.. zacala som chudnut pritom som jedla. Este na zaciatku februara skusila som v Ziline zariadenie Biorelax. Kde mi doporucili mesacny detox, dietu. To som podstupila ale stale mi nebolo dobre. Doteraz tam chodievam. Od zaciatku marca sa zdravotne velmi pohorsilo aj mojmu synovi z coho som este viac padala dole hubou. Nestastna zo seba, zo syna. Az mojmu synovi zacali teploty nad 40. Kedy som to nezvladla a ten stav z decembra sa vratil tak intenzivne ze mi mama volala zachranku. Vsetko dobre, podany lexaurin a magnezium. U obvodnej vsetko v poriadku. V Biorelaxe sa mi zacali vela venovat. Je divne ze som so synom spavala v detskej izbe a zrazu po incidente jeho horucok vysokych a mojom kolapse tam spat nemozem. Spavame v obyvacke. Raz som sa pokusila tam ist spat a aj z toho ma chytal ten zachvat. Tak v tom biorelaxe nakoniec cez znameho( nieco ako medium) zistili ze mam zacat prosit a odpustat. Po tomto sa mi polepsilo asi na tri dni. Lebo uz som bola v takom stave ze som len lezala, nevladala nic urobit doma, so synom chodili rodicia po doktoroch, zhorsilo sa mi dost dychanie, a aj psychicky som rozladena. Kazda nemila sprava ana ide vykotit. Strasne tlaky v hlave, v usoch, strata koncentracie.. ale nadalej som nechodila von ani mespavala v detskej izbe.po troch dnoch zlepsenia sa mi to opat zacalo horsit. Spojeni s biorelaxom a s mediom z Ciech prisli na to ze neodpustam. Ze s tym mam zacat. Prosit a odpustat. A dakovat. Len premyslam ako a co mam robit. Som uz na nervy z toho co sa mi deje.. ze sa bojim chodit von, ze sa bojim spat v detskej, ze mi je furt zle, ze ani nevydrzim dlho chodit.. snazim sa nepadat dole ani do depiek. Tych uz stacilo. Ptemyslam nad pomocou psychiatra. Som beznadejna. Aj ked odpustam mam pocit ze malo alebo ze neviem ako na to. Len ani na to sa akosi neviem sustredit. Priatel mi vyhladal aj jednu znamu ktora sa venuje odblokom v zivote. Uz tu raz bola. Nepocitijem ze by mi to nieco moc dalo. A isto preto lebo si neverim. A pivedala ze musim makat sama na sebe inak nebude moct so mnou pokracovat.. stale premyslam, badam na internete, citam rady, postupy..len mam pocit akoby si neviem pomoct sama.. strasne sa podcenujem..neverim si a aj sa na seba hnevam za to ako mi je.. som zufala. Dakujem za pomoc, vypocutie, rady..

Re: Odpúšťať

(Miroslav ZAŤKO, 21. 4. 2014 10:54)

Dobrý deň.
Na základe mojej vlastnej skúsenosti Vám odporúčam obstarať si knihu od Brandon Bays "Cesta". Samotná Brandon Bays s metódou cesta robila semináre na Slovensku už dva krát. Na jednom z nich som sa zúčastnil aj ja s manželkou. Napriek všetkým informáciám a skúsenostiam, ktoré som mal, ma to posunulo opäť ďalej. Metóda cesta je do veľkej miery o odpúšťaní, kde idete naozaj do hĺbky. Pomocou tejto metódy si viete vyriešiť emocionálne i fyzické problémy. Na slovensku je už viacero certifikovaných terapeutov, ktorí sa tejto metóde venujú. Prosím pozrite si stránku http://www.brandonbays.sk/ kde si vyhľadajte terapeutov. Držím Vám palce. Prosím nevzdávajte sa. Vaše uvedomenie, že stav, v ktorom sa nachádzate nie je náhodný je obrovský krok k tomu, aby ste sa dali do poriadku. To čo ste teraz - nie ste Vy, je to výsledok Vášho myslenia z minulosti. Ak chcete zmeniť svoju budúcnosť - začnite so zmenou myslenia ešte DNES - TERAZ. :-)

Re: Odpúšťať

(Beba, 24. 4. 2014 9:03)

Milá Evka, veľmi s tebou cítim. Minulý rok som bola v podobnom duševnom rozpoložení ako si ty teraz, čítala som veľa kníh, aj knihu Cesta od Brendon Bays. Hľadala som v sebe silu pomôcť si sama a prekonať tú depresiu a strach v sebe.
Teóriu poznám dokonale, ale nájsť s sebe dlhovytúžený pokoj, lásku a radosť som nedokázala. Ale stav sa mi zhoršoval a zhoršil až natoľko že som skončila na pohotovosti. Uznávam alternatívne spôsoby liečby a som odporca medikamentov, od detstva mám prirodzený odpor k liekom. Každá choroba mú pôvod v našej psychike - Louise Hayová - Uzdrav svoje telo. Ale keď si nevieš pomôcť sama.....Evka, bolo mi odporučená návšteva u psychiatra, mala som už hroznú tachykardiu a kopec iných fyzických problémov a tak som to absolvovala. Musím ti povedať že napriek všetkému som urobila dobre.
Lieky mi pomohli sa stabilizovať a konečne som mohla fungovať ako predtým, ba čo viac, začala som sa tešiť že som opäť fit a vážiť si stav, kedy opäť môžem chodiť do práce, tešiť sa z každého nového rána. Začala som sa radovať zo života a túto depresiu brať ako dar posunúť sa dopredu a tešiť sa z prítomnosti. Ale mnou toľko zatracované medikamenty mi pomohli prekonať stav duše, ktorý som ja nazvala PEKLO. To pochopí len ten, kto to zažije. Na tejto stránke je všetko pravdivé a naozaj je to správna cesta a toto je môj príbeh a moja skúsenosť, cesta.....a som rada že som to zvládla a snažím sa malými krôčikmi posúvať vpred......Mám taký pocit, že máme podobný problém a tým je STRACH. Mne na ceste pomohla aj www.zlatádušička.cz, dala som si u nej vypracovať niečo ako osobný duchovný profil a veľmi mi to pomohlo.....Evka, držím palce aby si zvolila ten správny smer a našla v sebe lásku, pokoj a radosť. B



 

 


Aktuality.

4.POZITÍVNE SOIRÉE V NITRE! 14.01.2015 o 18:00. Viac info v "AKTUÁLNE"

Čo Vás najviac zaujíma.

1.Pozitívne myslenie. 2.Citáty, ktoré stoja za to. 3.Zlaté pravidlo. Vzťahy 4.Slová. Pozitívne afirmácie. 5.Zákon príťažlivosti.

Počasie. NR kraj


Presný čas.


Mail list




Archív

Kalendár
<< január >>
<< 2015 >>
Po Út St Čt So Ne
      1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31