Rozhovor s Michalom Hrehušom

Článok bol aktualizovaný 27.3.2017

Michal Hrehuš, zakladateľ I CAN ACADEMY, autor motivačných kalendárov a diárov.

10/2016

1.Michal, vráťme sa v čase späť. Na Tvojej stránke som sa dočítal, že zásadná zmena v Tvojom živote nastala v roku 2007 v Austrálii, keď si po prvýkrát videl film The Secret (Tajomstvo). Kým sa dostaneme k spomínanému filmu, zaujíma ma čo bolo pred tým.

Hneď po ukončení strednej školy som odišiel do Austrálie. Hľadal som školu, na ktorej sa naučím niečo praktické. Myslel som si, že tam to nájdem. Podľa popisu vysoká škola vyzerala super + krásna krajina. Keď som tam prišiel, realita bola iná. Všetko bolo inak. Zistil som, že jediný dôvod, prečo tam táto škola bola a fungovala boli študentské víza. Tomu bolo všetko prispôsobené. Išlo tam skôr o to, ísť tam pracovať, nie študovať. Bolo to pre mňa veľké sklamanie. Na ilustráciu, v triede nás bolo asi 80, ale iba počas skúšok. Počas bežných dní, nás bolo asi 15. Nikto na prednášky nechodil. Na skúšku mi stačilo asi 10 minút čítania v autobuse. Počas skúšok sme dokonca mohli bežne používať materiály. Pardon za výraz, ale škola pre debilov. Nič mi to nedávalo.

Druhé veľké sklamanie prišlo v pracovnej oblasti. Dlho som si nevedel nájsť prácu. Keď už som ju našiel, dva mesiace mi nezaplatili. Tak som si hľadal ďalšiu prácu, čo trvalo nejaký čas a takto to pokračovalo. Mal som problém, pretože čo som zarábal, mi nepokrývalo moje náklady vrátane školného. Zhruba 10 – 30 dolárov som bol týždenne v mínuse. Našiel som si teda dve práce. V jednej boli zlé vzťahy, v druhej som veľa nezarábal. Aby som to zhrnul, finančne som bol na tom naozaj zle. Premýšľal som, či si kúpim maslo za $0,20 alebo za $0,50, ktoré bolo síce chutnejšie, ale až o $0,30 drahšie! Mal som rozpočítané, že denne môže minúť maximálne 4 doláre na stravu. V tom čase som vôbec neriešil rozvíjanie akýchkoľvek vzťahov, lebo keď riešite existenčné problémy, máte hlavu niekde inde.

Došlo to až tak ďaleko, že som musel siahnuť na vlastné úspory, ktoré som mal na Slovensku na zaplatenie posledného školného.

V tom čase som videl film Tajomstvo a bol to moment, keď som sa rozhodol, že sa vrátim na Slovensko aj bez ukončeného štúdia.

2.Obaja už poznáme silu Zákona príťažlivosti. Z toho čo hovoríš je jasné, že si si film Tajomstvo pritiahol. Mňa zaujíma Tvoja vnútorná túžba po zmene, kde bol ten spúšťač? 

Viem o sebe, že mám v sebe dobre vyvinutú vytrvalosť. Keď sa mi niečo nedarí alebo niečo vzdám, tak sa k tomu vrátim a pokračujem ďalej. Skúsim to iným spôsobom. Táto moja vlastnosť sa prejavila aj v Austrálii. Veril som, že to zvládnem. Podporovala ma aj rodina, takže som vedel, že keby prišlo k najhoršiemu mám sa na koho obrátiť, ale opakujem, veril som, že to všetko zvládnem vlastnými silami. Takže to nebola otázka života a smrti.

Aby som sa vrátil  k Tvojej otázke, áno vnútorne som túžil po niečom inom. Veril som, že život môže prinášať aj viac. V minulosti som čítal nejaké knihy od R. Kiyosakiho, ale nevedel som ich aplikovať do praxe. A tak by to aj zostalo, nebyť tohto ťažkého životného obdobia. Teraz viem, že to bolo potrebné na to, aby som pochopil, o čom je Tajomstvo, o čom je život.

A spúšťač samotný? Tým bola nespokojnosť so situáciou, v ktorej so bol. Verím, že nespokojnosť je veľmi silná motivácia – ak nie najsilnejšia.

3.Poďme k samotnému film Tajomstvo. Pamätáš si na nejaký významný moment z filmu, niečo čo s Tebou otriaslo až od základu.

Najprv poviem, že nie som fanúšik sťahovania filmov zdarma. V tom čase som vôbec nemal peniaze na originál DVD a vďaka Bohu niekto ho dal nelegálne na jeden server, tak som si to stiahol (smiech).

Významný moment? Keď Neale Donald Walsch povedal, že na nebi nie je žiadna tabuľa, kde by Boh napísal, že toto či ono je Tvoje poslanie. Je iba nás čo si vyberieme a nikto nás nebude súdiť za to, ako sme sa rozhodli. Prvý veľký aha moment, pretože dovtedy som sa vždy pozeral na tých druhých, čo by oni chceli aby som bol, aby oni boli so mnou spokojní, vôbec som sa nesústredil na to, čo chcem ja! A ja som nevedel čo chcem. Dokonca som mal problém povedať čo chcem na narodeniny.

A druhý moment bol myslím od Jacka Canfielda, keď hovoril o šťastí. Vtedy som si uvedomil, že zmyslom života je BYŤ ŠŤASTNÝ. A je len na mne, aby som to zariadil. Nik iný to nespraví za mňa. Toto bol ten moment úplného rozhodnutia odísť z Austrálie späť domov. Aj napriek tomu, čo som tam prežil i záväzkom, ktoré som mal. Už dlhodobo mám v sebe zakorenené plnenie dohôd, takže už tento moment znamenal pre mňa opustenie zóny komfortu. Vedel som, že ak chcem ozajstnú zmenu, musím ju spraviť ja a musím odísť späť na Slovensko.

4.Teraz preskočíme o rok neskôr. Ďalší dôležitý moment v Tvojom živote – cesta do Londýna na seminár Boba Proctora. Skús mi popísať tento seminár, ako na Teba Bob Proctor pôsobil a čo to prinieslo do Tvojho života? 

Mne bol Bob Proctor sympatický už vo filme Tajomstvo. Aj pred tým som ho videl niekde na internete. Pamätám si tie jeho šedivé vlasy, pre mňa to bol taký prototyp „múdreho deduška.“ To čo hovoril vo filme Tajomstvo ma veľmi oslovilo, veľmi to vo mne rezonovalo.

K semináru. Keďže mne film Tajomstvo veľmi zmenil život, tak som si povedal, že by bolo super niektorých z týchto speakrov priniesť na Slovensko. Začal som sa viac zaujímať o samotnú organizáciu seminárov. Išiel som rad za radom a asi tretí bol Bob Proctor. Navštívil som jeho stránku, na ktorej bolo uvedené, že o dva týždne má seminár v Londýne. V tom čase som už pracoval a mal som niečo našetrené. Tak som si povedal, že pôjdem do Londýna. A aj som išiel. Bol to môj prvý seminár a hneď takýto veľký. Seminár spôsobil veľa vecí. Dostal som inšpiráciu na službu  „Myšlienka dňa“ – rozosielanie citátov na každý deň. Bob Proctor avizoval, že bude niečo podobné spúšťať a mňa to veľmi oslovilo. Seminár mi dodal aj sebavedomie. Už to nebolo len o knihách, ale bolo to reálne stretnutie s osobnosťou, ktorá je známa vo svete. Seminár trval 2 ½ dňa. Naučil som sa veľa, ale hlavne som sa osmelil a začal som písať moje prvé myšlienky a radiť aj ostatným. A čo som sa naučil som postupne aplikoval aj do praxe. Bob Proctor mi tam prirástol k srdcu, možno aj preto, že to bol môj prvý seminár. Mám napozerané desiatky jeho videí, kúpil som si jeho audio program, ktorý sa skladá z 12 CD. Každé CD bolo potrebné počúvať 30 dní a ja som to naozaj dodržal. Z odstupom času viem, že z jeho prvého seminára som si zobral asi len 1 percento. Bol to pre mňa veľký zážitok. Pamätám si, že keď som sa s ním fotil, tak som sa úplne triasol. (Smiech) Dospel som k rozhodnutiu, že sa chcem stretávať s úspešnými ľuďmi, aby som si zvykol na ten pocit. Oni nie sú iní, ja som rovnaký ako oni.

Bob Proctor a Michal Hrehuš

Podobné pocity som mal na seminári Jacka Canfielda v Bratislave (smiech)

5.Podobne ako ja, aj Ty si mal vnútornú potrebu všetko a hneď povedať svetu. V tom čase literatúry veľa nebolo. Aké boli Tvoje prvé aktivity po seminári?

 Znie to možno až odvážne, ale asi dva týždne po seminári som zorganizoval prvé stretnutie v Trnave. Skupina ľudí, ktorí sa zaujímali  o osobnostný rozvoj. Presne ako si povedal, v tom čase tých kníh veľa nebolo, neboli ani filmy, neboli komunity a o Facebooku ani nehovorím. Takže na 20 minút som spracoval nejakú tému, o ktorej sme potom diskutovali. Pomohla mi myšlienka Jacka Canfielda.

„Učte sa od ľudí, ktorí sú nad Vami, učte ľudí, ktorí sú pod Vami a

buďte spoločníkom pre ľudí, ktorí sú vedľa Vás.“

To mi pomohlo prekonať strach: „Čo tu Ty chceš hovoriť s jedným absolvovaným seminárom?“ (Smiech) Ale to bol veľký seminár. Vedel som, že v roku 2008 sa tohto semináru nezúčastnil hocikto, takže som sa cítili veľmi dôležito. Krátko na to, som založil skupinu na Facebooku a stránku Myslím pozitívne – dnes známa pod názvom I Can Academy – Osobný rozvoj.

Ale vrátim sa späť na seminár. Prišiel som za Bobom Proctorom s myšlienkou, že by som ho rád predstavil na Slovensku. On ma odkázal na organizátora seminára v Londýne . Organizátor mi vysvetlil, že nie je dobré začať takto zhurta. V tom čase Bob Proctor na Slovensku nebol ešte veľmi známy. Je lepšie začať budovať komunity, zistiť koľko ich je, o čo sa zaujímajú, robiť stretnutia. Následne, keď budeš organizovať takýto veľký seminár, bude to ľahšie. Preto tie aktivity, ktoré som začal. O dva roky neskôr som spustil „Myšlienku dňa“ A presne ako Ty, aj ja som cítili veľkú potrebu šíriť ďalej to, že som zmenil myslenie.

Napadlo ma, že by som mohol mať tričko s potlačou inšpiratívnej myšlienky. Niečo čo vyjadruje moje myslenie. Okolie ma podporilo. Tak sme vymysleli tričká. Boli hotové pár dní pred seminárom Jacka Canfielda v BA. A na poslednú chvíľu som sa dohodol, že ich tam budem predávať. To boli začiatky predaja mojich produktov, ktoré teraz máme.

Michal Hrehuš

6.Spomíname samé významné osobnosti. Pohovorme teraz o jednej osobnosti, ktorá je k nám tak bližšie, u našich susedom – Mark Dzirasa. Ja som ho mal možnosť prvý raz stretnúť práve na seminári Jacka Canfielda v BA, kde ho tlmočil. Aké bolo stretnutie s ním, aká je s ním spolupráca? 

Podobne aj ja som Marka spoznal na seminári Jacka Canfielda. Mne o ňom niekto napísal asi 3 dni pred seminárom, či ho poznám? Tak som začal trošku pátrať na internete a Facebooku. V tom čase som mal na Facebooku skupinu asi 2000 ľudí. Napísal som mu, že mu mám tiež čo ponúknuť. On odpísal asi 2-3 vety. Zdalo sa mi, že sa veľmi nechce zapájať do debaty. Môj prvotný dojem bol, že je arogantný (smiech). Vtedy som ani netušil, aké mám šťastie, že vôbec odpísal. Nie vždy odpisuje a je ťažké ho zastihnúť.

No a na seminári bol úžasný aj so svojou energiou. Tak som za ním prišiel, pochválil som ho, že výborne tlmočí a že to bolo super. Prehodili sme pár slov a navrhol, že by sme mohli spolu niečo zorganizovať. Potom sme sa stretli v Prahe na jednom seminári a opäť sme sa rozprávali a zase to išlo tak do stratena. Podobne to dopadlo aj na inom seminári v Bratislave. Zlom nastal, keď som odišiel z práce. Rozhodol som sa ísť za ním so všetkými myšlienkami a nápadmi. Jeho reakcia: „OK, spravme seminár.“ V tom období pracoval na rozšírení myšlienok zmeny myslenia.  Tak sme urobili seminár, ktorý bol úspešný. Preto sme sa hneď dohodli na ďalšej téme a seminári, ktorý rovnako zožal úspech a takto to pekne pokračovalo.

7.Teraz poďme na jednu z Tvojich hlavných aktivít. Blíži sa koniec roka, každý rieši diáre, kalendáre. Kedy prišla prvá myšlienka motivačných kalendárov? Pozeral som na Váš e-shop, tých produktov tam máte naozaj už dosť – je to super.

Ako to vzniklo? Hovorím plynule anglicky. Hľadal som rôzne citáty, prekladal ich. Stále vnímam, že na Slovensku nevedia ľudia po anglicky tak, aby pochopili hlavnú myšlienku citátu. Raz som našiel na internete obrázok chlapca, ktorý držal v rukách plagát. A práve ten plagát bol postavený tak, ako my dnes robíme naše kalendáre, plný čierno-bieleho textu. Aby som si to prečítal, musel som sa naozaj sústrediť. Páčilo sa mi to. V tom čase, keď som niečo zdieľal na FB a malo to 200 x like, tak to bolo super. A tento plagát mal 800! To bolo skvelé a ja som vedel, že som našiel niečo fakt dobré. Jeden priateľ na Facebooku mi napísal, že ak by som spravil takýto plagát v slovenčine, tak on by si ho aj kúpil. Chytil som sa tejto myšlienky. Pripomínam, že ja nie som typ, ktorý by si oblepoval steny a skrine plagátmi. Premýšľal som nad tým, ako plagát spraviť tak, aby sa nemusel lepiť lepiacou páskou a uchytenie na stenu by bolo jednoduché. Nakoniec ma napadlo urobiť kalendár, ktorý bude možné zavesiť na klinec na stenu. To ale znamenalo neurobiť jeden plagát, ale dvanásť, respektíve šesť, lebo prvý kalendár bol dvojmesačný! Tak prečo nie? Zvolil som formát A3, keďže som mal doma tlačiareň tohto formátu. Premýšľal som, že doma dokážem vyrobiť možno 50 kalendárov, trochu si pri vyrobím. Postupne ako som jednotlivé strany vyrábal, uverejňoval som ich na facebooku a ľuďom sa páčili. Napísal som, že pripravujem kalendár a ak majú záujem, môžu mi napísať email a kalendár si pred-objednať. No a zrazu bolo objednávok 100! Zo zvedavosti som požiadal o  cenovú ponuku reklamnú agentúru a zistil som, že kalendár vyrobia lacnejšie ako keby som ho robil sám. Tak mi napadlo, osloviť ešte tlačiareň (smiech), ktorá mi dala ešte lepšiu ponuku. Hneď som  objednal 500 kusov! To mi umožnilo odísť z práce. Uvedomil som si, že sa dokážem uživiť aj týmto spôsobom. Zisk z kalendárov bol väčší ako mesačný príjem. Takto vnikol nápad na kalendár.

Obálka Motivačný kalendár 2017

S Motivačným diárom to bolo postupné. Prvý úspešný motivačný diár, ktorý som predával bol od Marka Dzirasu ešte v roku 2012. Čakal som, že ďalší rok Mark spraví ďalší diár, ale nespravil. Medzi časom sme sa dali dokopy s priateľkou. Začala prinášať nové nápady do firmy. V súčasnosti je kreatívne centrum našej firmy. A vlastne ona prišla s myšlienku: „Spravme diár, keď je náš kalendár taký úspešný.“ Myšlienku sme začali rozvíjať a nakoniec sme sa rozhodli, že ideme do toho. Sami sme netušili aký to bude mať úspech. Pri prvom diári  sme museli robiť dotlač trikrát. Už pri prvej tlači to bola pre nás výzva – predať také množstvo. Diár sme rozvíjali až do súčasnej podoby. Pochopil som, že môže byť plný myšlienok, citátov, cvičení a pod. Už sme sa sústredili viac na diár ako na kalendár – stal sa našim hlavným produktom. Obnovili sme e-shop a začali sme pridávať aj ďalšie produkty.  Dovtedy e-shop zarábal viac menej len na konci roka, chceli sme, aby bol živý počas celého roka. Začali sme robiť nálepky na stenu, plagáty. (Smiech) Kedysi to bolo pre mňa sci-fi mať veľkoformátovú tlačiareň a dnes ju máme. Rozšírili sme sa, a to ma fascinuje – je úžasné čo všetko dokážeme.

Obálka Motivačný diár 2017

8.Ak to nie je tajomstvo, poodhaľme trošku Vašu kuchyňu. Ako pripravuje taký diár, kedy začínate s prípravami?

Doteraz sme diár a kalendár pripravovali vždy neskoro, lebo september, október je neskoro (smiech). Ja som si to nikdy nevšímal, ale až keď sme začali s diárom, tak som zistil, že v kníhkupectvách sa začínajú objavovať v auguste! Prvý diár sme začali robiť v septembri, trvalo nám to mesiac. Tento rok sme začali v auguste, ale bolo toho veľa. Boli sme síce efektívnejší, ale aj tak to trvalo asi mesiac a pol. Výroba samotného diára je veľmi spontánna. Pamätám si, že jeden ročník sme vmysleli za jeden deň, v parku pri jazere v Štrasburgu. Mali sme pohodu, krásne počasie, dobrú náladu, začali sme vymýšľať, zapisovať nápady a bol hotový!  Pri poslednom diári 2017 hlavná myšlienka (urob diár okolo jedného cieľa) vznikla za jeden večer. Vždy to začína jednou hlavnou myšlienkou – potom ju rozširujeme.

Špecifikom tohto roka je komunita. Na trhu sa začali objavovať aj iné diáre. Konkurencia sa vôbec netrápi tým, že diár nazvú tak isto, robia podobné obálky. Chvíľu sme to riešili. „Čo teraz? Čo ak sa trh zaplaví podobnými produktami? Ako sa odlíšiť? Ako si chrániť značku?“ Tak sme sa na nich sústreďovali, že sme zistili, že nás to brzdí a nevenujeme sa tomu čo chceme a ako byť lepší. Tak sme ich hodili za hlavu. Položil som si otázku: „Čo by mne pomohlo, keby som si taký diár kúpil?“ a prišla myšlienka komunity. Celé naše sústredenie je na kvalitu, hodnotu a jedinečnosť.

Pri kalendári vždy vychádzame  z toho čo už máme, obmieňame texty, robíme si prieskumy čo sa ľuďom páči. Robíme už len malé zmeny, ktoré si možno ľudia na prvý pohľad nevšimnú, ale sú dôležité z pohľadu používania. Do budúcna je mojim cieľom začať s prípravou oveľa skôr a mať väčší kľud.

Ako používať motivačný diár na rok 2017

9.Aké sú Tvoje ďalšie aktivity? Spomínal si semináre. Máš ešte vôbec na niečo čas, lebo ako Ťa počúvam je toho naozaj dosť? 

Semináre sme dali tento rok do úzadia, robili sme ich menej. Sústredil som sa na nové projekty, a samozrejme aj prácu na nových produktoch pre náš e-shop. Momentálne máme nápad na projekt, ktorý nosím v hlave asi dva roky, ale to nechcem ešte prezrádzať. Je to veľká vec, ktorá bude chcieť veľa sústredenia a veľa vymýšľania.

Čo by som chcel spraviť v blízkej budúcnosti je kurz, alebo program – nejaký návod pre ľudí, ktorí chcú spustiť niečo svoje. Chýbajú im skúsenosti, prostriedky, odvaha. Ľudia mi hovoria: „Ty si urobil z ničoho niečo a bolo by fajn, keby som to druhých naučil.“ A zisťujem, že mám schopnosť poradiť, mať určitý nadhľad. Ukázať aj iný smer, iné možnosti ako niečo dosiahnuť. Túžim vidieť výsledky. Určite to nebude len o teórii.

Sledujem semináre kde počujem ľudí hovoriť: „Cítil som sa tam príjemne, stretol som tam pozitívnych ľudí a pod.“ Videl som ľudí chodiť na veľa seminárov, dokonca chodili do VIP sekcií, no výrazne sa neposunuli. Na tomto programe aktívne pracujem od marca 2016. Súčasťou bude kniha, on-line program, ale prvoradý bude osobný kontakt (kurz). Verím na osobný kontakt, je to iná energia. Sám som zapojený do viacero on-line programov a musím priznať, že k nim pristupujem inak ako keď som na nejakom seminári, či kurze, osobne.

Mojim zámerom je, aby ľudia povedali: „Chodil som tam napríklad 10 týždňov, naučil som A, B, začal som robiť C, D a dokázal som toto!“

Čo sa týka ďalších aktivít? Aj môj biznis chcem posunúť ďalej. Na seminári s Bobom Proctorom som získal ďalšie vedomosti, ktoré chcem aplikovať v praxi. Posunúť sa z úlohy pracovníka do úlohy majiteľa. Zaznela tam veta, ktorá so mnou otriasla.

„Ak Váš biznis potrebuje Vašu prítomnosť – nemáte biznis, máte prácu.“

Nechcem tým povedať, že už vo firme nechcem pôsobiť, ale chcem viac delegovať.

Michal Hrehuš

10.Načrtli sme vzdelávanie. Rád by som Ťa poprosil o nejaké tipy na knihy, ktoré sú pre Teba dôležité a ovplyvnili Ťa? Obľúbený autor? 

Môj obľúbený autor – rečník je Bob Proctor. Na Slovensku má len jednu knihu „Narodili ste sa bohatí“ Tento titul je už vypredaný. Myslím, že jeho učenie je veľmi hlboké. Absolvoval som mnoho jeho prednášok a až teraz prichádzam na to, čo vlastne hovorí.

-Pre mňa významná kniha  „Istou cestou k bohatstvu.“ W. D. Wattles. Kniha, ktorú som čítal asi 15 krát. Urobil som okolo toho 8. týždňový program. Čítal som ju v troch jazykoch – porovnával som preklady. Aj ostatné pokračovania sú výborné, ale táto je top.

– Keď som začínal, veľmi mi pomohli a imponovali knihy od Pierra Franckha. Napríklad „Ako si správne priať“. Veľmi jednoducho a pochopiteľne napísané.

– „Pravidlá úspechu“ Jack Canfield. Hrubá kniha, ale obsahuje snáď každý princíp s ktorým som sa stretol. Pre všeobecný prehľad výborná kniha.

– „Mních, ktorý predal svoje Ferrari“ Robin Sharma – je jedna z tých novších – výborná, krásne citáty –  praktická.

– Novinka od Boba Proctora, ktorá ešte nie je preložená „Nie je to o peniazoch.“ Celá kniha je o tom, že to nie je o peniazoch, aj keď si myslíme že to je o peniazoch. (Smiech).

– Čo sa týka vzťahových vecí, pomohla mi kniha pre chlapov „Cesta pravého muže“ David Deida. Výborná kniha. Sú tam mnohé koncepty, ktoré som mal problémy priať a ešte stále mám problém priať. Odporúčam.

– A kniha, ktorá sa dá študovať celý život je „Mysli a zbohatni“ Napoleon Hill. Myslím že je u nás nedocenená. V anglicky hovorených krajinách urobila asi najviac milionárov. Mnohí ľudia z nej čerpajú. Asi prvá kniha, ktorá bola napísaná na základe nejakého výskumu úspešných ľudí. Vďaka tejto knihe som dostal jeden veľký nápad – miliónový nápad, ktorý zatiaľ nie je zrealizovaný. Aj teraz mám pri sebe kartičku, kde mám tento nápad zapísaný. Do septembra 2017! Je sa na čo tešiť – neprezradím. (smiech)

– Napadla ma ešte jedna kniha „Ako človek zmýšľa“ James Allen – malá, ale výnimočná.

11.Posolstvo pre čitateľov www.pozitivnemysliet.sk

Je to myšlienka z jedného cvičenia. Mali sme si predstaviť seba samého ako 3-ročného , držíme ho za ruku a máme mu niečo povedať, nejaké posolstvo, múdrosť, ktoré už máme v tomto veku.

„Rob to čo miluješ – choď za tým čo miluješ!“ Prvé čo ma napadlo!

Keď som to cvičenie robil, bolo to veľmi dojímavé a reálne som plakal. Pochopil som, že o tom je život. Robiť to, čo milujeme. Samozrejme, niektorí nebudú súhlasiť.

„Vzdelaný človek je ten, ktorý dosiahne to čo chce

bez toho, aby obmedzoval iných“.

Napoleon Hill

V rámci tohto kontextu „Robte to čo milujete, ale neobmedzujte ostatných.“

Ak budete robiť to čo milujete a budete pri tom šťastní a bohatí – je to super 🙂 Keď chceš tancovať, tak tancuj. Keď chceš ísť za nejakou osobou tak choď – nikto iný to za Teba nespraví. Pre niekoho môže byť táto cesta zastrašujúca. Na začiatku sa môže objaviť veľa strachov, pochybností,  nájdu sa ľudia, ktorí budú odhovárať, ale ak chceš ísť za svojim cieľom – tak choď. Možno to nepôjde na prvý krát, ale nevzdávajte sa.

Na poslednom seminári Boba Proctora, ktorý som absolvoval, sme mali také cvičenie. Mali sme sa stotožniť s nejakou osobnosťou. Jedným z nich bol Edmund Hillary. Austrálčan, ktorý ako prvý vystúpil na Mount Everest. Vystúpil tam až na tretí krát – nevzdal sa. Výstup na Mount Everest sa pokladal za nemožný. Počas cesty hore nachádzal mŕtvych – zamrznutých ľudí, ktorí sa o výstup pred ním pokúšali. Vedel, že aj môže zahynúť. Bolo to jeho životné rozhodnutie, za ktorým išiel.

„Keď niečo veľmi chceš, vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“

P.Coelho

Môj názor na motivačný diár.

Motivačný diár 2017 som dostal do daru od Michala pred rozhovorom. Večer som si ho pozorne prešiel a hľadal som správny výraz na vyjadrenie môjho názoru. Napadlo ma len : „Skvelé“

Vrelo ho Vám ho odporúčam, spravili na ňom kus práce. Vizuálne je veľmi pekný, obsahom ohromujúci. Môže byť Vašim dobrým pomocníkom na ceste za úspechom. Ak si ho zadovážite, pevne sa rozhodnite, že s ním budete každý deň pracovať – konajte.

Miroslav Zaťko.

Viac informácii:

http://www.vesele-veci.sk

http://www.myslienkadna.sk/

http://www.ican.sk/