Rozhovor s Nelou Sullens

Článok bol aktualizovaný 14.4.2021

1.7.2017 sme mali dohodnuté stretnutie  s Adrianou Košovskou v Bratislave. Pripomínam, že Adriana je úspešná medzinárodná koučka, ktorá pôsobí v Londýne a jej rozhovor som zverejnil v novembri 2016.  Adriana nám prezradila, že stretnutia sa zúčastnia aj niektorí naši priatelia a jedna osobná trénerka, ktorá jej online pomáha k dosiahnutiu jej cieľov v zdravom stravovaní a cvičení. Pridá sa k nám neskôr, lebo cestuje z Trnavy. Keď trénerka prišla, padla mi sánka. Predo mnou totiž stála moja bývala kolegyňa z ozbrojených síl. Prekvapenie to nebolo len pre mňa. Počas rozhovoru sme si prešli viacero spoločných tém a dohodli sa na rozhovore, pretože jej príbeh patrí na slovenské pomery k tým menej uveriteľným.

1.Čo hovoríš na naše „náhodné stretnutie“?

Jaaj, bolo to naozaj veľmi milé, ale ja na náhody veľmi neverím (úsmev). Ak si pamätáš, tak sme sa stretli asi mesiac pred tým v Trnave a dal si mi vizitku. Vtedy som si ju dala na stôl, lebo som sa k nej chcela vrátiť, zaujal ma názov tvojej webovej stránky. Práve ten víkend pred druhým stretnutím som na ňu pozerala, a rozmýšľala, čo asi robíš. Vyzeral si vtedy tak spokojne a vysmiaty. A potom sme sa stretli osobne cez moju dlhoročnú priateľku z Anglicka! Je to naozaj úžasné ako sa ľudia môžu poprepájať, a ešte zaujímavejšie ako sa vyvíjali naše cesty životom.

Pôsobiť v medzinárodnom kolektíve bol úžasný posun.

2.Ak si dobre spomínam, naše pracovné cesty sa rozišli, keď si v roku 2006 odišla služobne do Holandska. Ja som v roku 2008 odchádzal do zálohy. Ako si spomínaš na tú zmenu? Iné prostredie, jazyk, ľudia, práca.

Mňa zahraničie vždy lákalo a keďže som v tom čase bola profesionálna vojačka, tak mojím snom bolo využiť príležitosť na pozície mimo Slovenska.  Po absolvovaní jazykových kurzov sa mi to podarilo a v roku 2006 som bola vyslaná na tri roky pracovne do Holandska. Zdalo sa mi to vtedy ako zázrak a veľmi som sa tešila. Samozrejme okrem radostného očakávania, som si počas intenzívnej prípravy uvedomovala, že to je aj veľký krok do neznáma. Len tak sa zbaliť a odísť na tri roky do úplne iného prostredia a navyše sama, bolo výzvou. V začiatkoch som sa cítila, akoby som bola na inej planéte. Som vďačná, že som mala okolo seba úžasných ľudí v zahraničnom aj slovenskom tíme, a postupne som sa aklimatizovala. Zhruba po pol roku som si to začala aj viac vychutnávať.

Holandsko je úžasná krajina a hneď som si ju zamilovala. Ľudia sú priateľskí, majú radi cudzincov, ovládajú jazyky, všetko majú upravené a nikde sa neponáhľajú. Začiatky v práci boli veľmi náročné, pôsobila som na finančnom oddelení v zahraničnom tíme. Hoci moja angličtina bola na celkom slušnej úrovni, pracovná realita je niečo iné. Prvý polrok som si priala, aby mi telefón radšej ani nezazvonil (smiech). Hlavne som sa naučila, že nie je hanba priznať sa, keď niečomu nerozumiem a radšej sa opýtať dvakrát. Hovorí sa, že reč sa najlepšie naučíte, keď ste nútení sa dohovoriť, čo môžem potvrdiť. Som vďačná za túto skúsenosť. Bola som ako špongia a nasávala som nové veci. Pôsobiť v medzinárodnom kolektíve bol úžasný posun. Bolo zaujímavé zisťovať, ako môžu byť ľudia takí rozdielni svojou kultúrou, zvykmi, tradíciami  a spolupracovať. A to som netušila, že moje potulky svetom sa len začínajú.

3.Nela Sullens – Mentorka a trénerka. Prezradím o Tebe, že si sa kedysi venovala tancu, takže k pohybu si mala vzťah od malička. Ale cesta k fitness a trénerstvu bola „náhodná“ pretože kurz aerobiku, na ktorý si sa pôvodne prihlásila sa neotvoril. Ako to vlastne bolo? Dá sa povedať, že tam to všetko začalo?

Áno, bolo to trošku neplánované. Od malička som tancovala a to bol môj život, moje odreagovanie sa, moja vášeň. Tancovala som celé školské obdobie. Najprv folklór, neskor spoločenské tance.

Tanec ma udržiaval v harmónii, a aj v kondícii. Doma sme jedli celkom zdravo, nikdy som to neriešila. Situácia sa zmenila, keď som ako 16-ročná odišla na internát a prestala pravidelne tancovať. Zmenil sa mi aj spôsob stravovania. V priebehu 3-4 mesiacov som pribrala asi 10 kíl, ktoré nechceli ísť dole. Vtedy sa začal môj namáhavý kolotoč s diétami, ktoré situáciu neriešili, práve naopak skôr zhoršovali. Viem, o čom hovorím. Necítila som sa vo svojej koži a bola som frustrovaná.

Keď som sa dostala ako 18-ročná na podnet rodiny na Vojenskú Akadémiu (nebol to môj sen), potrebovala som zlepšiť kondíciu. Vtedy som sa rozhodla, že s tým niečo urobím a začala som chodiť do posilňovne! A straaaaašne ma to nebalilo!!! Bolo to také nudné, že som sa musela veľmi premáhať. Vždy som sa pýtala, ako niekto niečo podobné môže robiť dlhodobo. Učila som sa od chalanov, ale nerozumela som, čo robím. Nedala som sa odradiť, lebo cvičenie mi zlepšilo kondíciu, lepšie som sa cítila a telo sa začalo meniť. Bolo to o prekonávaní komfortnej zóny a učení sa. Hľadala som ako pohyb prepojiť trošku so zábavnejšou formou „pre ženu“ a oslovil ma kurz Aerobiku, ktorý mal prebiehať v rovnakom čase ako školenie trénerov kulturistiky, fitness a silového trojboja v Trnave, kde by som ja určite nešla (smiech). Veď som nechcela mať svaly ako chlap! Keď som tam prišla, tak sa aerobik neotváral, ale domov sa mi nechcelo. Pridala som sa teda ku kulturistom a fitneskám a tvárila som sa, že tomu rozumiem. A tam sa to všetko začalo! Pochopila som súvislosti a iskrička záujmu sa začala rozhárať.

Pochopenie ako náš metabolizmus funguje a ako

pohyb so stravou úzko súvisí, prinieslo malé zázraky.

4.Ak sa nemýlim v roku 2004 prišiel prvý úspech, keď si vyhrala súťaž DO FORMY, ktorú organizoval časopis Muscle & Fitness .

Uvedomila som si koľkým mýtusom som dovtedy verila! A ľudia, hlavne ženy, stále veria. Pochopenie ako náš metabolizmus funguje a ako pohyb so stravou úzko súvisí, prinieslo malé zázraky. Vždy som si prezerala fitness časopisy a snívala som, že tak raz budem na pódiu stáť. V tom čase som mala hlad po vedomostiach. Keď niečo robím, potrebujem vidieť zmysel a veciam rozumieť, potom som nezastaviteľná. Po absolvovaní prvého trénerského kurzu v roku 2003 som začala efektívnejšie cvičiť a upravila som systém stravovania. Chcela som sa posúvať ďalej a otestovať si svoje vedomosti doslova na vlastnej koži. Vtedy som sa odhodlala prihlásiť do súťaže „Do formy za 3 mesiace“ s časopisom Muscle & Fitness v roku 2004. Pracovala som už v Nitre a zároveň som začala kurz trénera II.triedy, takže mi to do seba zapadalo. Pripravovala som sa sama a po troch mesiacoch som poslala záverečné fotky. Vyhrala som 1. miesto vo svojej vekovej kategórii. Následne prišla z redakcie pozvánka na fotenie titulky a interview pre časopis. Bola som nadšená, lebo príprava bola naozaj fuška. Bolo to príjemné oslávenie môjho malého víťazstva.

5.Čo Ti tá súťaž dala a naopak zobrala?

Dala mi poznanie a dôkaz, ako naše telo funguje. Keď sa dodržia určité pravidlá a princípy, tak výsledky sa zaručene dostavia. Taktiež potvrdenie, že naše myslenie a viera v seba robí zázraky, aj keď nemusíme hneď presne vedieť všetky odpovede, treba vykročiť a po malých krôčikoch sa posúvať k výsledkom. Zobrala mi hlavne kilá navyše (smiech) a nespokojnosť, otvorila mi oči a nové možnosti.  Cítila som, že všetko sa len začína. Spadol zo mňa nepríjemný strach z jedenia a priberania. Už vtedy som si vytvorila veľa jednoduchých a rýchlych jedál, ktoré mi zabezpečovali výživu a udržanie formy. A najlepšie bolo, že som jedla viac ako predtým! A odvtedy si jedlo naplno užívam. Samozrejme mám v tom systém, ale žiadne extrémy a hlavne zdravé alternatívy. Postupne som pochopila, že naše telo je prirodzene nastavené byť zdravé a v harmónii, to len my ľudia ho z tohto stavu vyvádzame nesprávnymi návykmi. A na tomto staviam aj moje dnešné programy.

6.Ak si dobre pamätám na náš prvý rozhovor, v Holandsku si mala prvú skúsenosť s trénerstvom. Prichádzali za Tebou prví klienti, aby si im poradila s cvičením. Nebála si sa?

V podstate ľudia ma začali oslovovať už na Slovensku po mojej titulke a rozhovore v časopise Muscle & Fitness. Zo začiatku to boli hlavne známi a priatelia, s ktorými som sa delila o skúsenosti, ale nebolo to nič komplexné. Vôbec som sa necítila ako expert, hoci som mala papier na trénera a osobnú skúsenosť. Uvedomovala som si, že to je len vrchol ľadovca a ešte mám toho veľmi veľa pred sebou. Vždy som mala veľký rešpekt s prácou a trénovaním druhých. Je to úplne niečo iné zostaviť program sebe a niekomu druhému, pretože každý sme unikátny. Je to profesia, aj keď u nás sa to tak nebralo a ešte ani dnes neberie, ale to sa čoskoro zmení.  Vždy som bola úprimná, hľadala som spôsob ako ľuďom môžem pomôcť v danej chvíli a chcela som sa zlepšovať. Pokračovala som dvojročným diaľkovým štúdiom na FTVŠ UK v Bratislave odbor Tréner kulturistiky, fitness a silový trojboj, ktorý som obhájila v roku 2006, tesne pred mojím vycestovaním do Holandska.

Keď sa moji kolegovia v Holandsku dozvedeli,  že som bola na titulke v časopise a že som tréner, tak sa to rýchlo roznieslo. Kedže som chodila pravidelne do posilňovne, tak začali za mnou prichádzať po rady a s prosbou, či ich môžem trénovať. Takto som získavala aj ja skúsenosti a v podstate pomáhala ľuďom.

Nela Sullens official photo, Photo by Daniel Boris

7.Teraz by som sa zastavil pri jednej „prekážke“ ,ak by som to mohol tak nazvať, a to odchod z Holandska do USA. Opäť zmena prostredia, noví ľudia, zvyky. Navyše už si nemohla pozerať len na seba, keďže v tom čase sa Ti narodila dcéra. Ako si to zvládala?

Aby som to upresnila, tak medzi vycestovaním do USA, som sa stihla ešte vrátiť na Slovensko, po ukončení môjho 3-ročného vyslania, odpracovať pár mesiacov, vydať sa, ukončiť profesionálnu službu a presťahovať sa späť do Holandska za manželom, už ako civilka. To všetko v rámci tehotenstva. To uvádzam, len na ilustráciu, aký svetobežník je moja dcérka úplne od začiatku (smiech). Áno, bolo to zaujímavé obdobie a tak rýchle, že som si niektoré veci asi ani nestihla uvedomovať. V Holandsku som mala zázemie, poznala som tam ľudí a plán bol zostať tam ešte pár rokov. Avšak manželova pozícia sa zmenila a krátko po pôrode nám oznámili, že odchádzame do USA! Bol to pre mňa ako novopečenú mamičku poriadny šok. Dali nám dva mesiace. Nebolo času ani na veľké nariekanie, dali sme sa do vybavovania, nebolo na výber. Z pôvodných dvoch mesiacov boli pri náročnosti procesu nakoniec štyri. Snažila som sa, aby som bola v čo najväčšej pohode kvôli nášmu bábätku a siahala som ďaleko za moje pomyselné hranice, psychické aj fyzické. Spočiatku sme ani nevedeli kam ideme, ale keď nám oznámili destináciu, tak som sa začala trošku aj tešiť. Veď kto by nechcel ísť na Floridu? Aj keď realita života versus dovolenka je trošku iná (smiech).

Mrzelo ma, keď som zisťovala, ako deti v tej oblasti

nezdravo jedia, málo sa hýbu a von chodia veľmi málo.

8.Pri Tvojom pobyte v USA sa mi veľmi páči príhoda so škôlkou. Môžeš o tom porozprávať?

Pri sťahovaní a starostlivosti o dcérku, ktorá mala vtedy päť mesiacov som sa naozaj nenudila, ale chýbala mi spoločnosť, chýbala mi rodina a priatelia. Práve v takom období, keď žena naozaj potrebuje podporu, ja som bola celé dni sama. Začiatky v novom prostredí boli náročné. Potrebovala som niečo, čo mi dá zmysel a zameranie. V prvom rade som bola mamina a chcela som sa dcérke venovať, ale zároveň som chcela, aby bola s deťmi a ja som sa spoznala s ľuďmi a niekde patrila. Dozvedela som sa o možnosti podporného systému na otvorenie vlastnej škôlky. Bola to bláznivá myšlienka a veľká zodpovednosť starať sa o cudzie deti. Ale ja som v tom videla šancu na niečo funkčné a zmysluplné. Znamenalo to prístup k informáciám, networking a vzdelávanie sa v oblasti, ktorá ma vtedy úplne pohltila – práca s deťmi, výchova a rozvoj ich osobností. A dokonca som sa dozvedela aj to ako sa pripraviť na hurikán, ako postupovať, keď príde tornádo, ako evakuovať, keď je požiar. Témy, ktoré sa bežne na Slovensku neučíme, ale v pralese na Floride boli nevyhnutnosťou (smiech). Aj keď vtedy mi veru do smiechu nebolo!

Nela Sullens a jej škôlka

Ale čo ma to naučilo? Kreativite, hľadaniu riešení aj v situáciách, ktoré sa mi zdali neriešiteľné a úplne nové. Mrzelo ma však, keď som zisťovala, ako deti v tej oblasti nezdravo jedia, málo sa hýbu a von chodia veľmi málo. Až sa mi do očí tlačili slzy, keď som zistila úroveň povedomia o strave a zdravých návykoch. Vtedy som počula svoje vnútorné volanie, že tu asi nie som náhodou a treba s tým niečo robiť. Cítila som, že moja misia sa začína. Deti v mojej škôlke jedli asi najzdravšie z okolia, hýbali sa a chodili von. Mamičky sa začali vypytovať na recepty, deti lepšie spávali a boli pokojnejšie. Avšak tým, že sa postarám o pár detí v mojej škôlke situáciu veľmi nezmením. Videla som ako jednotlivé trendy smerujú aj do Európy a v duchu som sa pýtala, či to takto čoskoro bude aj doma? Chcelo to niečo viac a plán sa začal pomaličky rodiť. Uvedomila som si, že treba začať u žien a tie to prenesú do rodín a na deti. A toto bolo moje ďalšie smerovanie a vízia.

Nie je to Amerika, kde sú neobmedzené možnosti, ale

sme to my a naša myseľ, ktorá ich vytvára.

9.Ešte zostaňme v Amerike. Rozhovor je pre portál o pozitívnom myslení. Spomínala si mi, že Florida bol Tvoj dávny sen, ktorý sa zrazu splnil. Z Tvojho pohľadu je Amerika krajinou neobmedzených možností?

Amerika ma lákala od malička. V škole som ju vnímala ako krajinu neobmedzených možností. Takto som si ju vysnívala, a Florida bola destinácia mora a slnka. A tu vidím silu vizualizácie a príťažlivosti, že sa mi to vlastne do bodky splnilo. Avšak to, že som sa stala mamičkou, celkom zmenilo môj život a moje vnímanie a priority. Život s rodinou mal iné požiadavky a očakávania, moja dobrodružná nátura túžila po zázemí, pokoji a podpore. Život aký sme viedli bola jedna výzva za druhou, nedalo sa plánovať ani mesiac dopredu, boli sme ako kočovníci. Svoje ciele som potrebovala prehodnotiť a prispôsobiť. A o tom to je, je to neustály vývoj. Nasledovanie môjho sna mi potvrdilo, že to nie je Amerika, kde sú neobmedzené možnosti, ale sme to my a naša myseľ, ktorá ich vytvára. Mne to samozrejme veľmi otvorilo moje obzory a takto som si to vysnívala. Ale uvedomila som si, že možnosti treba vedieť aj využívať. V zahraničí treba minimálne trojnásobne väčšie úsilie na dosiahnutie cieľov, a to si ľudia doma niekedy neuvedomujú. Ciest je nespočetne veľa, a niekedy nás dosiahnutie nášho sna posunie na novú úroveň. Preto treba počúvať svoje vnútro a intuíciu a ísť za tým, čo nás napĺňa, aj keď sú na ceste prekážky. A niekedy aj za cenu, že treba zmeniť kurz a veci upraviť, aby sme boli spokojní.

Nela Sullens s dcérou Natálkou ( Nemecko)

10.Presúvame sa do Nemecka. 🙂 Opäť nové prostredie. Zdalo by sa, že si už „ostrieľaná“, bolo pri Tvojom sťahovaní do Nemecka niečo, čo Ťa prekvapilo?

Jáj, prekvapení bolo stále dosť (smiech). Bola som rada, že sa nám podarilo po dvoch rokoch dostať späť do Európy a že budem bližšie k mojej rodine. Začiatky boli opäť náročné: len spomeniem, že navigáciu do auta som kupovala v rámci cesty na urgentný zákrok manžela, aby som trafila späť na hotel, kde sme dva mesiace bývali, kým sme našli vhodný dom. Ďalších 6 mesiacov sme žili vyslovene z kufrov, lebo nám plieseň počas sťahovania zničila skoro všetko.

Na druhej strane ma hneď okúzlilo rodinné zázemie a možnosti, aj systém nastavený na podporu rodiny. Škôlky a školy na úrovni. Ženy mali možnosť pracovať na polovičné úväzky, aby sa starali aj o deti, ale nevypadli úplne zo sociálneho diania, ako sa to na materskej „dovolenke“ často stáva. Krajina príjemná, poriadok, a keď sa rešpektujú kultúrne zvyklosti, tak som mala len samé dobré skúsenosti a spoznala som úžasných ľudí.

Dcérka chodila 4 roky do nemeckej škôlky, takže sa naučila plynule po nemecky a aj na mňa sa čosi nalepilo. Otvorila som si kurzy Zumby, ktorá ma vrátila na chvíľu do mojich tanečných čias a rozžiarila mi život. Zatiaľ som pracovala na získaní prestížnych amerických trénerských certifikátov, aby som sa mohla uchádzať o pozíciu osobného trénera na americkej základni vo fitness centre, kde som videla svoje miesto. A podarilo sa! Práce a klientov bolo vyše hlavy, pracovala som s vojenskými funkcionármi, ich ženami, manažérmi ale aj atlétmi. Cieľom bola nielen kondícia, ale aj transformácia postavy, a hlavne zmena návykov a stravovania, myslenia a postupné ovplyvnenie celých rodín 🙂

11.Viem o Tebe, že mnoho úspechov si dosiahla bez trénerov. Boli prekážky, ktoré boli naozaj ťažké a stáli Ťa veľa síl, aby si ich prekonala? Čo Ťa najviac motivovalo?

Vždy som mala svoju víziu a odpoveď PREČO, ktorá ma motivovala. Možno sa tomu hovorí tvrdohlavosť (smiech). Nerada sa vzdávam. Keďže môj život bol plný zmien a často som bola v novom prostredí, mnohokrát som začínala bez podpory, ktorú by som určite privítala. Stálo ma to aj veľmi veľa sĺz a prekonávania strachu, priznávam. Zdá sa mi, že všetko bolo náročnejšie a pomalšie, a na ceste bolo veľa prekážok. Na druhej strane, získala som veľa osobných skúseností a posunulo ma to tam, kde som dnes. Pochopila som súvislosti. Mnoho vecí ma už len tak nezaskočí.

Úplne od srdca môžem priznať, že to boli práve základy fitnes, ktoré mi pomáhali zdolávať všetky skúšky života. Spôsob myslenia, vytrvalosť, starostlivosť o seba, odbúravanie stresu cez pohyb, disciplína a viera v postupné zlepšenie boli mojím svetlom.

Ako som spomínala, stáť na javisku bol môj sen od roku 2003, keď som sa s fitnessom zoznamovala a začínala svoju cestu. Aj keď som ho kvôli materským záležitostiam odsunula, nevzdala som sa ho. Svoju prvú fitness súťaž som sa rozhodla absolvovať až v roku 2014 – Svetové Majstrovstvá INBA, ktoré sa mali konať v Nitre. Avšak súťaže neboli len o kondícii a vyformovanej postave, bolo to mnoho pravidiel, pózy, prezentácia na javisku. Vtedy sa mi naskytla možnosť stať sa členom amerického súťažného tímu pripravujúceho sa na európske súťaže, konkrétne do Riminy v Talianku pod asociáciou Fitness Universe/ Maslemania, čo znamenalo 10-týždňovú intenzívnu prípravu popri práci a rodine. Poviem pravdu, že to bola metelica, ale dala som do toho všetko a obsadila prvé miesto v kategórii Bikini. Porazila som známu fínsku fitnesku a modelku. Naozaj som bola v eufórii.

Na prípravu na moju súťaž na Slovensku som nemala veľa času a išla som úplne sama. Učenie na vlastnej koži prebehlo do bodky. Len pár minút pred vstupom na pódium som sa dozvedela, že pravidlá sú iné ako som čakala. Tu sa môj talent improvizácie plne uplatnil, už som to nemohla vzdať. Vtedy som sa prepracovala ako zázrakom do finále a obsadila, vzhľadom k okolnostiam, krásne 6 miesto v kategórii Sport Model. Pre mňa to bola výhra. Dnes sa na tom naozaj zabávam.

Za svojimi snami sa oplatí ísť a nevzdávať sa.

12.Prakticky si prešla tri krajiny, kde si aj nejaký čas žila. Keby si ich mohla porovnať – čo v Tebe najviac zarezonovalo?

Z môjho cestovania a spoznávania iných kultúr som sa naučila veľmi veľa. Mám zážitkov asi na celú knihu (smiech). Snažím sa nimi a osobným príkladom ukázať, že sa oplatí ísť za svojimi snami a nevzdávať sa. Dalo mi to rozhľad, úplne inú dimenziu, uvedomenie, že veci sa dajú robiť mnohými spôsobmi. Moja dcéra má základ, o akom som ja mohla len snívať. Pochopila som, že ľudia sú tak veľmi rozmanití. Význam pojmov tolerancia, rešpekt a hlavne, že nás naše prostredie, v ktorom sme vyrastali tvaruje, ale aj limituje. Úžasné však je, že programy a presvedčenia sa dajú vedome zmeniť!

Sama som prekonala veľa vnútorných limitácií. Snažím sa viac pracovať s vytváraním svojej budúcnosti.  Som vďačná za všetko, že som mala takúto úžasnú možnosť. Vždy som verila, že všetko má svoj význam a má nás to niečo naučiť. A aj tie ťažké situácie sa oplatilo zažiť. Každá krajina mala svoje čaro. Snažila som sa vidieť a využiť to dobré a to čo mi nevyhovovalo vylepšovať. Tiež som sa naučila, že naše vnímanie situácie sa časom mení, a preto treba brať všetko ako niečo dočasné.

Vnímam, že ľudia na západe sú viac sebavedomí,

viac sa vedia presadiť a veria si, sú viac zameraní na

svoje silné stránky a na hľadanie riešení.

13.Naša krajina od roku 1989 prešla mnohými zmenami, ale vidím, že najväčšia zmena nás ešte stále len čaká, a to zmena myslenia. V čom vidíš najväčšie rozdiely v myslení u ľudí v západnom svete a nami?  

Nedá sa to úplne generalizovať, západ je tak rôznorodý, že záleží asi od vzorky akú si vyberieme. Skôr ten veľký výber možností a rozmanitosť robí rozdiel, keď to ľudia vedia uchopiť a využiť správnym spôsobom. Na druhej strane aj hranice medzi dobrým a zlým sa rozširujú. Preto si treba vážiť to, čo na Slovensku máme a hlavne, že stále patríme medzi pomerne bezpečné krajiny. Osobne som vnímala, že ľudia na západe sú viac sebavedomí, viac sa vedia presadiť a veria si, a sú viac zameraní na svoje silné stránky (v čom sú dobrí) a na hľadanie riešení. U nás sa stále ešte poukazuje na slabiny, kritiku a čo nefunguje. Takto je postavené aj naše školstvo a to je potrebné postupne zmeniť. Na západe si taktiež život vedia viac vychutnať a menej si závidia, lebo každý sme strojcom svojej reality. Slovensko je na ceste k týmto zmenám. Naozaj záleží od nás a od každého jednotlivca, ako si krajinu nastavíme. Verím, že keď každý bude pracovať v prvom rade na sebe a na svojom posune, tak vtedy spravíme najviac k posunu celej spoločnosti. Každý sme unikátny a keď začneme využívať svoj potenciál naplno, čo sa treba najprv naučiť, tak sa začnú diať úžasné veci.

Nela Sullens počas súťaže

13.Vráťme sa k cvičeniu a súťaženiu. Aké ďalšie súťaže si absolvovala a prečo dnes už nesúťažíš?  

Do súťaženia som naskočila zo zvedavosti a pre osobnú skúsenosť, nikdy som to nevnímala ako dlhodobú záležitosť a pre mňa vhodný životný štýl. Najrýchlejšie sa učím z aktivít, lebo hneď veci aplikujem.  Keďže súťaženie ma stálo veľa úsilia a aj financíí, tak som tam chvíľku zotrvala. Pripravovala som aj moje klientky na súťaže a podarilo sa nám získať niekoľko trofejíí v nemeckej federácii v bikini kategérii, ktorú som koučovala. Osobne som ešte absolvovala veľkú fitness show vo Fínsku, kde som obsadila 2. a 3. miesto. Bol to naozaj zážitok. Tieto súťaže sa odlišujú svojou ponpéznosťou a okrem toho, že ide o formu atlétov, tak ide aj o zábavu pre divákov.

Tým som so súťažením skončila, lebo som dosiahla svoje osobné ciele. Uvedomila som si, že dnes to nie je o súťažnej forme, aj keď osobné skúsenosti sú k nezaplateniu. Je potrebné ľudí naučiť ako si vytvoriť vlastnú postavu SVOJICH snov, ktorá vyhovuje im a je funkčná, zdravá a cítia sa v nej úžasne! Vôbec nemusí byť ako v magazínoch a určite nie ako na pódiu a toto treba oddeliť. Aj západný fitness trend ide veľmi komerčnou sférou a nie so všetkým, čo sa prezentuje, súhlasím. Preto som si vytvorila vlastnú cestu zameranú na seba, na svojich klientov – vytvorenie návykov, ktoré sa dajú dlhodobo udržiavať, sú založené na starostlivosti o seba a prírodných princípoch a podporujú nás vo všetkých ďalších oblastiach života, aby sme boli v harmónii a šťastní.

Tu vidím svoj prínos a špecializáciu.

Vidím potrebu v zlepšení povedomia o prínose

funkčného pohybu a stravovania, a zároveň

prevenciu pred negatívnymi vplyvmi.

14.Poďme do súčasnosti. Presťahovala si sa späť na Slovensko. Aké máš plány?

Veľké (smiech). Ale poďme krok po kroku. V súčasnosti hľadám spôsob, ako by som efektívne využila to, čo prinášam. Okrem toho, že doteraz som pracovala so svojimi klientmi prevažne individuálne (osobne a hlavne online za posledné roky), chcem svoj biznis posunúť na online platformu a osloviť väčší počet ľudí. Toto vidím ako víziu do budúcnosti. Mojím cieľom je zachovanie kvality. Zameriavam sa globálne, lebo dnes už nie sme obmedzení miestom, ale samozrejme plánujem odovzdávať skúsenosti aj na Slovensku. Plánov je vyše hlavy, ale určite budem potrebovať pomoc a podporu šikovných ľudí, ktorých by to tiež napĺňalo. Na Slovensku sa snažím zapájať do rôznych projektov s podobným smerovaním ako napr.  Fitshaker.sk a Myslenie Prvej Ligy Klub. Rozvíjanie potenciálu, transformácia tela a myslenia, nastavenie zdravého životného štýlu sú moje srdcové záležitosti. Vidím potrebu v zlepšení povedomia o prínose funkčného pohybu a stravovania, a zároveň  prevenciu pred negatívnymi vplyvmi. Chcem sa podieľať na zavedení programov a prednášok o starostlivosti o kondíciu, odbúravanie stresu a zdravých návykov do manažmentu slovenských firiem a spoločností, čo vo svete kvôli neustálemu tlaku na výkonnosť dávno funguje.

Nela Sullens official photo, Photo by Vladimír Hulík

15.S tým absolútne súhlasím. Sme jeden celok a v našom živote musí byť balans – harmónia. Do akej miery hrá pozitívne myslenie úlohu v Tvojom živote?

Veľmi veľkú. Vďaka pozitívnej literatúre sa aj môj život začal meniť a som za to nesmierne vďačná. Ako som spomínala, nie som žiadny knihomoľ, ja radšej konám. Ale keď už čítam, tak je to pozitívna literatúra a osobný rozvoj. Snažím sa všetko chápať ako komplex prepojenia duše, mysle a tela a toto aplikujem a učím aj v mojich programoch. Nedá sa to oddeliť, treba postupne pracovať so všetkými úrovňami. Je jedno, kde sa začne, len treba obsiahnuť všetky. Vtedy prichádza harmónia.

16.Hovorili sme spolu o knihách. Spomínala si mi, že nemáš veľkú pamäť na názvy kníh a autorov. Na druhý deň si mi poslala obrázok knihy, ktorú si čítala ako 13 – ročná! Priatelia – „Miluj svoj život“ L. Hayová! Myslíš, že tá kniha zasadila prvé semienka životných zmien a úspechov?

Tak túto knihu si určite pamätám (smiech). Som o tom viac ako presvedčená. Tá kniha bola ako moja biblia a ešte aj dnes sa k nej vraciam. Naštartovala všetky zmeny v mojom živote. Filozofia o prepojení tela a mysle je základom toho, čo robím.

17.Napadajú Ťa ešte niektoré knihy, ktoré sú pre Teba pamätné alebo by si ich rada odporučila našim čitateľom?

Dnes už ich je naozaj mnoho a určite výhodou bolo, že veľa literatúry som čítala v angličtine a aj dnes čítam. Dokonca využívam audio-knihy, lebo je to ľahšie riešenie k môjmu spôsobu života.

Odporúčam:

Pre rodičov odporúčam knihy od Adele Faber

18.A teraz naše milé malé pravidlo. Máš možnosť povedať akékoľvek posolstvo čitateľom stránky www.pozitivnemysliet.sk

V prvom rade gratulujem, že vedome pracujete na sebe a svojom myslení, pretože to je zaručene cesta k spokojnosti a šťastnému životu. Asi sa len zopakujem, ale prajem si, aby sme sa navzájom viac smiali, podporovali sa, pomáhali si a rozvíjali svoje schopnosti, prekonávali strachy a hľadali najlepšie riešenia, a naučili sa počúvať a nasledovať svoje vnútorné hlasy, lebo tie vedia všetky odpovede.

Držím palce na vašej ceste a ak môžem nejako pomôcť alebo podporiť, tak ma neváhajte kontaktovať 🙂

Ďakujem a držím palce.

Bližšie informácie o Nele Sullens nájdete na :

https://www.facebook.com/nelasullens/

https://www.linkedin.com/in/nela-sullens-2b1ab291

www.nelasullens.com

Foto : Archív Nela Sullens, titulná fotka – Daniel Boris