Ste výnimočná mozaika

Článok bol aktualizovaný 09.3.2021

Nevylučujem, že pre niektorých čitateľov bude tento článok kontroverzný, ale nič vám nebráni v tom, aby ste sa otvorili novým myšlienkam. V najhoršom prípade sa pousmejete a článok nedočítate. Voľba je na vás. Jedno viem ale isto – to, že ho čítate nie je náhoda. 🙂

Je to tak, ste úžasná mozaika toho, čo ste zažili od detstva až po tento moment. Predstavte si, že stojíte v obrovskej miestnosti a pred vami je mozaikové okno vášho života až do dnešného dňa. Celú túto mozaiku ste si vytvorili na základe toho ako myslíte o sebe, živote, rodine, sexe, práci, peniazoch, priateľstve, Bohu, …. Ste doslova produktom svojich vlastných myšlienok. Či sa vám to páči alebo nie, pridáva sa k tomu aj to, čo ste zažili v minulých životoch. Aj keď si to vedome nepamätáme. Na rovinu – nie ste tu prvýkrát. Pred narodením ste si povedali: „Pôjdem do tejto fyzickej časopriestorovej skutočnosti, spolu s inými bytosťami a získam určitú identitu s jasným a špecifickým pohľadom na veci.“ Je dôležité pripomenúť, že toto rozhodnutie je dobrovoľné a doslova radostné. Je to vaša voľba, vaše rozhodnutie komu sa narodíte, kde sa narodíte a kedy sa narodíte. Vyberáte si talenty a silné stránky. (Pozn. majú súvis s vašimi rodičmi) Inými slovami, veta: „Rodičov si nevyberáme.“ je blbosť. Ešte stále čítate? 🙂

Zdá sa vám to uletené, keď tvrdím, že príchod na tento svet je dobrovoľné a radostné rozhodnutie? Radostne na tento svet?! Spomínam si na jednu prednášku Esther Hicks. Počas seminárov dáva priestor na otázky. Jeden pán začal otázku s tým, že ho všetci prosia, aby ju Ester nekládol, pretože je hlúpa. Napriek tomu našiel odvahu a opýtal sa: „Prečo psy neustále vystrkujú hlavu z okna idúceho auta, keď riskujú, že sa im do oči nachytajú malé mušky, ktoré sú potom pre psa veľmi nepríjemné?“ Esther Hicks zvážnela a povedala, že je to jedna z najzásadnejších a najdôležitejších otázok akú kedy dostala. Odpovedala: „Pretože to je pre psa výnimočný a jedinečný zážitok. Napriek tomu, že nachytá malé mušky do očí. Je to to isté, ako keď ľudia nechápu, ako je možné, že dobrovoľne a radostne ideme do tejto časopriestorovej fyzickej reality, kde je aj nenávisť, vojny, strach, vraždy, zloba, hnev, chudoba….. A prečo? Pretože život je vo svojej podstate fascinujúci, úžasný a krásny.“ My sa totiž na túto neznámu pozeráme z našej fyzickej perspektívy, z našej skúsenosti, a áno zdá sa to zvláštne. Keď sme ešte nefyzické bytosti, vnímame to inak.

Ale vráťme sa k našej téme. Narodili sme sa s vrodeným vedomím, že si sami vytvárame svoju skutočnosť. A toto je kľúčové. Všetko čo zažívame je len na nás.

Pred pár rokmi som dostal jednu zaujímavú otázku: „Ako by ste definovali pozitívne myslenie?“

Nadýchol som sa, chcel som odpovedať, a s hrôzou som zistil, že to neviem sformulovať do nejakej krátkej, zmysluplnej vety. S odstupom času by som povedal toto: „Pozitívne myslenie je pre mňa životný štýl, mojou súčasťou, mojou cestou. Je to akýsi vývojový stupeň spoznania samého seba. Poznania, že som TVORCA, že som ZODPOVEDNÝ za svoj život. Do veľkej miery ovplyvnilo moje vnímanie seba samého, ľudí, sveta, vesmíru, Boha. Pomáha mi stať sa lepším človekom.“

Poznanie, že ste to vy, kto je zodpovedný za svoj život, že ste to vy, kto skladá mozaiku sklíčko po sklíčku, kamienok ku kamienku je obrovský posun dopredu, ale zároveň je to pre mnohých jedna z najpríjemnejších právd akú počujú. Prečo? Pretože už nemôžu hádzať vinu za svoj spackaný život na niekoho iného. Manžela, manželku, rodičov, učiteľa, šéfa, firmu, vládu, dokonca aj Boha.

Teraz zrejme namietate, že vo vašom živote boli a sú ľudia, ktorí tú mozaiku jednoducho musia ovplyvňovať. Vaša námietka je legitímna a z časti aj správna. Rodičia, súrodenci, spolužiaci, učitelia, kamaráti, priatelia, susedia, frajerky, frajeri, partneri, manželky, manželia, kolegovia, šéfovia, lekári…. Je ich naozaj dosť. Vy a to ako sa cítite, je jediným faktorom, ktorý je zodpovedný za to ako sa máte. Iní ľudia vás pritom síce môžu viac či menej ovplyvňovať, no v konečnom dôsledku je to iba na vás. S touto súvislosťou si rád predstavujem cestu vlakom. Cestuje s nami celý súhrn najrozličnejších bytostí. Niektorí idú s nami dlho, niektorí krátko, vystupujú, pristupujú, niektorí sa na nejaký čas presunú do vedľajšieho kupé či vagóna, niektorí vystúpia a po čase opäť nastúpia na inej stanici. Všetkých si do života vyberáte, priťahujete – všetkých. Áno, aj pána, ktorý sa dnes na autobusovej zástavke opýtal koľko je hodín.

Odporúčam prečítať si knihu „Žiadne stretnutie nie je náhodné“. Kay Pollak.

Mozaika ľudí okolo nás

Mohlo by vás ešte zaujímať: Sme priemerom piatich ľudí

Stará múdrosť hovorí: „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Keď ja budem Jano, neohneš ma mamo.“ Do 7. roku života nás výrazne formuje najbližšie okolie. Nasávame informácie. Pripomínam to, že sme si ich vybrali sami, na základe toho čo chceme v tomto fyzickom, časopriestorovom živote zažiť, naučiť sa, skúsiť. Nechcem ísť veľmi do hĺbky, ale táto dohoda dochádza na vibračnej úrovni ešte ďaleko pred našim narodením. Prečítajte si príbeh o malej dušičke a slnku. 

Keď som už načrtol vek, tak pre úplnosť doplním, že dieťa začína vnímať už od 3. mesiaca tehotenstva matky. Výskumy potvrdzujú, že po 7. roku života je dieťa schopné prežiť, ak by ostalo samé. Od 14. roku života si začína vytvárať svoj vlastný názor na život. „Keď ja budem Jano, neohneš ma mamo.“ 🙂 Od 21. roku života by malo prísť k duchovnému odpojeniu / odstrihnutiu od rodičov.  Neznamená to zamávať rodičom a povedať: „Už vás nepoznám.“  Je to rozsiahla téma na samostatný článok 🙂

Chalíl Džibran k výchově dětí: „Vaše děti nejsou vašimi dětmi. Jsou syny a dcerami života, toužícího po sobě samém. Přicházejí skrze vás, ale ne od vás. A třebaže jsou s vámi, přece vám nepatří. Můžete jim dát svou lásku, ne však své myšlenky, neboť ony mají své vlastní myšlenky. Můžete dát domov jejích tělům, ne však jejím duším, neboť jejich duše přebývají v domově zítřka, který vy nemůžete navštívit dokonce ani ve svých snech. Můžete se snažit být jako ony, nepokoušejte se však učinit je podobné sobě. Život totiž nekráčí zpět a nezastavuje se u včerejška. Jste luky, z nichž jsou vaše děti vystřelovány jako živé šípy. Lučištník vidí na stezce nekonečna terč a napíná vás svou silou, aby jeho šípy letěly rychle a daleko. Ať napínání rukou lučištníka je pro vás radostí. Neboť jak miluje šíp, který letí, tak miluje luk, který je pevný.“

Je nevyhnutné, aby ste sa neustále posúvali dopredu. Inak sa to jednoducho nedá. Napriek tomu to nie je priorita – snažiť sa napredovať. Priorita je prežívať radosť. To je zmysel pozemského života. Skúste si ešte raz predstaviť obrovskú miestnosť a pred vami mozaikové okno vášho života do dnešného dňa. Celú túto mozaiku ste si vytvorili vy sami. Ste doslova produktom svojich vlastných myšlienok. Myšlienka je čistá energia. Energia, ktorá tvorí svety. Zdroj, Život, Boh, Univerzum (terminológiu nechám na vás) a vy ste jedno a to isté. Od Zdroja nemôžete byť oddelení. Zdroj si nikdy nepomyslí nič, čo by ho od vás oddelilo.  Zdroj je vám neustále plne dostupný a stále vás smeruje k blahobytu a radosti. Častokrát si tento blahobyt dovoľujeme prijať, no veľakrát nie. Jediný dôvod prečo sa nám nedarí, sme nešťastní, chudobní, chorí, nemilovaní… je, že naše vibrácie sa nezhodujú s tým, po čom túžime, ale zhodujú sa s tým, čo nechceme. Doslova kladieme odpor.

Mohlo by vás ešte zaujímať: Prečo? Prečo to nejde tak, ako by som chcel?

Stvorili sme sami seba na základe nevyfyzična a teraz naďalej tvoríme na základe fyzična. Ako hovorí názov tohto článku – ste výnimočná mozaika. Nepodceňujme svoj vlastný význam i to, čomu dávame prednosť. Evolúcia našej planéty závisí od vás. Neustále sa posúvame vpred, zdokonaľujeme svoje túžby. Formujeme sa, neustále zveľaďujeme našu mozaiku. Rozpíname vesmír. Naozaj si tvoríme svoju skutočnosť. Nerobí to nik iný.

Mozaika

Či už ste alebo nie ste veriaci, či veríte alebo neveríte na posmrtný život, v tejto chvíli nie je až také dôležité. Dôležité je pochopiť a uvedomiť si, že ste tu a teraz a všetko, čo ste doposiaľ zažili, od narodenia do tohto fyzického tela až doteraz, vrcholí v tom čím momentálne ste. A vytvárate si to sami. Tým ako myslíte, ako sa cítite, ako hovoríte a ako konáte.

A v tomto momente môžete začať vytvárať novú a krajšiu mozaiku. Vaša pozícia hneď tu a teraz je dokonalá na to, aby ste s tým mohli začať. Každá myšlienka má svoju vibráciu a teda vysiela určitý signál, na základe ktorého si spätne priťahujeme zodpovedajúci signál. Tomuto javu hovoríme Zákon príťažlivosti. „Podobné priťahuje podobné.“  Ste vibračné bytosti, a to aj v tomto fyzickom tele. Všetko čo zažívame v našom fyzickom prostredí, má vibračnú povahu. A len vďaka schopnosti tlmočiť vibrácie sme schopní vnímať a chápať fyzický svet. Všetko, čomu venujeme pozornosť, vás núti vysielať určitú vibračnú frekvenciu. Vibrácie, ktoré vysielate, zodpovedajú tomu o čo žiadate, a to zase zodpovedá tomu, čo si priťahujete. Keď chápete ako funguje Zákon príťažlivosti, nikdy vás neprekvapí čo sa vám prihodí, pretože viete, že ste si privolali každý jeden aspekt – a to na základe vášho vlastného myslenia. Vo vašom živote nemôže dôjsť k ničomu, čo by ste k sebe sami nepozvali svojimi myšlienkami.

Túžite po zmene v akejkoľvek oblasti?

Podobné priťahuje podobné. Preto sa vibrácie vašej bytosti musia zhodovať s vibráciami toho, po čom túžite. Dá sa to povedať aj takto: Aby ste mohli dostať to po čom túžite, vaše túžby a vaše presvedčenie sa musia vibračne zhodovať.

Ako ste už správne pochopili, všetko začína vo vašej hlave na základe podnetov a kontrastov okolo nás. Ak vyrastáte v rodine, kde je hlboko do vrecka, je to pre vás kontrast, ktorý vo vás vyvoláva túžby. Rovnako ako túžba po zdraví, novom aute, lepšej práci, milujúcom partnerovi, vernosti, deťoch – doplňte si sami. Predstavte si zlodeja – vreckára, ktorý neustále premýšľa o tom, kde by čo ukradol. Sám o sebe je súčet všetkého čo doposiaľ zažil. Ide okolo novinového stánku, pri ktorom stojí staršia pani, má otvorenú kabelku a v nej peňaženku. Nikto nie je dookola. Ideálna príležitosť. Keďže neustále premýšľa o krádeži, je takmer isté, že peňaženku ukradne. Opäť si predstavte toho istého zlodeja, ktorý ale túži po zmene a jeho myšlienky sú sústredené na zmenu. Kontrast – už nechce žiť život zlodeja. Je v rovnakej situácii. Postoje sú dôležitejšie ako fakty. Fakt je ten, že má ideálnu príležitosť, ale keďže už myslí inak, rozhodne sa pre iný čin a pani upozorní, aby si dala na peňaženku pozor. To je jeho nový postoj. Začína do svojej mozaiky ukladať sklíčka / kamienky inej farby. Neznamená to, že keď bol desať rokov zlodej, musí svoj ďalší život žiť ako zlodej. Nemusíte byť do smrti chudobní, nešťastní, nemilovaní, bez práce, chorí…

Ak ste sa už dostali do tohto bodu, rád by som vám povedal dobrú správu. Máte na to, aby ste začali vytvárať takú mozaiku po akej túžite. Je to len na vás. Nezáleží na tom odkiaľ pochádzate, či v akých sociálnych pomerov ste vyrástli. Záleží len na tom, kam smerujete. Začnite malými krokmi, kúsok po kúsku, sklíčko po sklíčku, kamienok vedľa kamienka. V článku som spomenul aj ľudí v našom okolí. Iní ľudia vás pri tvorbe vašej mozaiky môžu viac či menej ovplyvniť, no v konečnom dôsledku je to iba na vás. Ale to neznamená, že je druhoradé, kým sa obklopujete.  Skúste si predstaviť samého seba, ako po 10 rokoch opäť stojíte v obrovskej miestnosti a pred vami je vaša mozaika života. Aká je? Kto ste? Kde ste? Čo robíte? Ako sa máte? Čo vlastníte? Kto je vedľa vás? Čomu veríte? Aké hodnoty vyznávate? Nezabúdajte, že svet vašu mozaiku vidí. Inšpirujte, motivujte – ukážte tú krásu.

Z celého srdca vám prajem, aby bola fanfárová. 🙂

Mohlo by vás ešte zaujímať: Myšlienkové vzorce

Tento článok je inšpirovaný knihou „Ako zhmotniť svoje túžby“ Esther a Jerry Hicks (Vydavateľstvo Eugenika, 2010)

V článku boli použité len niektoré časti.