Rozhovor so speváčkou Vandou

5/5 - (10 votes)

Článok bol aktualizovaný 22.3.2020

V živote každého mladého človeka príde deň, keď sa zbalí a vyletí z hniezda. Niekto sa odsťahuje od rodičov v rámci mesta, možno do vedľajšej bytovky. Iní idú ďalej a presťahujú sa do vedľajšieho mesta, poprípade hlavného mesta v krajine, kde žijú. Idú za láskou, za prácou alebo len tak – čo najďalej od rodiny. Pochopiteľne sa nájdu aj veľkí priaznivci „Mamahotela“

4.júla 2019 sme sa zúčastnili nášho obľúbeného Nitránskeho debaččágu. Je to veľmi milá talk show našej kamarátky Niki Kováčovej, ktorá si pozýva hostí z Nitry a okolia. Aj ja som mal tú česť. Niki si v júli pozvala speváčku Vandu, rodáčku z Nitry, ktorá išla ešte ďalej. Jej domovom sa stala Argentína. Budem úprimný, Vandu sme vôbec nepoznali a tak sme boli zvedaví na jej tvorbu a príbeh. Talk show bola výborná. Neváhal som, a s Vandou som sa stretol v ten týždeň ešte raz. Zistil som, že pozitívne myslenie je jej veľmi blízke a som nesmierne rád, že súhlasila s rozhovorom. Publikujem jubilejný 20. rozhovor. 🙂

Niki Kováčová a Vanda počas Nitránskeho debaččágu. Foto: Miroslav Učeň

Niki Kováčová a Vanda počas Nitránskeho debaččágu. Foto: Miroslav Učeň

1.Vanda, neviem kde začať? Či skôr rozvíjať tvoju hudobnú tvorbu alebo Argentínu? Ale poďme pekne poporiadku. Si speváčka a skladateľka, ktorá sa neobjavila v žiadnej známej TV súťaži. Kedy si začala spievať? 

Už ako veľmi malá som mala veľmi rada spev a hudbu, v ôsmich rokoch som začala chodiť na spev do ZUŠ v Nitre a potom do zboru. Plus dlhé roky som chodila  na spev aj súkromne. Odkedy mi pamäť slúži tak milujem spev 🙂 V našej rodine mal hudbu ako veľké hobby iba môj otec. Hrával na gitare a spieval, ale skôr tak v kruhu kamarátov alebo pre vlastné potešenie, nikdy nemal kapelu. V tomto som v našej rodine prvá.

 2.Keď sme počúvali tvoje pesničky na spomínanej talkshow (mimochodom bolo to super) prišlo mi, že nepočúvam Slovenku. Inak povedané, že nepočúvam takú typickú slovenskú tvorbu. Neskôr som sa dočítal, že ťa hudobne veľmi ovplyvnil pobyt v USA a v Argentíne. Skús o tom povedať viac.

Ďakujem, som rada, že ste si to užili, pre mňa to bol tiež veľmi príjemný večer. Keď som mala takmer 6 rokov, presťahovali sme sa do USA, kde sme s mojou rodinou žili 2 roky. Angličtinu som sa naučila veľmi rýchlo, a potom som nejak automaticky začala používať tento jazyk pri skladaní. Myslím, že ma ovplyvnilo prostredie, nová hudba, a hoci som mala iba 8, keď sme sa vrátili na Slovensko, určite to zanechalo pozitívnu stopu. Môj odchod do Argentíny bola skôr náhoda. Mala som možnosť ísť na 1 rok na výmenný pobyt do zahraničia. A keďže som v Nitre študovala španielčinu, rozhodla som sa pre Španielsko. To sa nakoniec neuskutočnilo, ale ponúkli mi miesto v rodine v Argentínskom meste Santa Fe. Vôbec som vtedy netušila, že sa mi tam bude páčiť, ani že sa zamilujem a nakoniec sa tam v neskoršom veku presťahujem 🙂 Čo sa týka vplyvu na moju hudbu, určite to bolo hlavne tým, čo som tam ako tínedžerka prežila, a tiež som objavila hudba Gustava Ceratiho. A to bola láska na prvé počutie. Najznámejší a podľa môjho názoru najlepší argentínsky umelec, jeho hudba ovplyvnila nielen mňa, ale aj mnohých umelcov a kapely z celej Latinskej Ameriky.

3.A poďme teda k tej Argentíne. V rozhovore s Niki si spomínala, že si do Argentíny išla po prvýkrát veľmi mladá. Zaujíma ma, ako si to prežívala ty, tvoja rodina? Veď si nešla do Bratislavy, ale do takmer 12000 km vzdialenej Argentíny.

Ako som už spomínala, išlo o pobyt v rodine na jeden celý rok, študovala som tam na strednej škole. Bolo to v roku 2003 a pamätám si, že sme vtedy nemali mobily, neexistoval tuším ešte ani skype, takže naši mi občas volávali na pevnú linku alebo sme si vymenili zopár mailov. A úprimne, ja som si ten rok naplno užila. Veľa nových kamarátov, zážitkov, zdokonalila som sa v španielčine, čo bol jeden z cieľov pobytu. A spoznala som aj môjho terajšieho partnera, vtedy som to samozrejme nevedela, ale myslím, že moje podvedomie už áno 🙂 Bývala som práve u nich, s jeho rodinou (mama, otec a traja synovia).

4.Argentína ťa očarila natoľko, že už v tom čase si si povedal, že sa tam chceš raz vrátiť?

V tom čase som sa určite chcela vrátiť, čo sa mi v januári 2006 aj podarilo, ale skôr iba tak na krátko, pozrieť ľudí, pocestovať. Bola som tam  na jeden mesiac a spoznala som aj Bolíviu a Peru. Latinská Amerika má naozaj čo ponúknuť, hlavne čo sa prírody týka. Nevedela som však, že raz sa do Argentíny presťahujem, to sa udialo až dávno potom.

5.Ktorých TOP 5 Argentíny ťa v tom čase fascinovali.

Buenos Aires, Perito Moreno (obrovský ľadovec na juhu krajiny), severné provincie Jujuy a Salta, s ich neuveriteľnými scenériami a niekoľkometrovými kaktusmi, vodopády Iguazú na severovýchode krajiny a najlepšie mäso aké som kedy jedla 🙂

 6.Ak sa nemýlim, po návrate z Argentíny si nejaký čas ešte cestovala a potom si žila na Slovensku. Kedy nastal ten zlom, keď si sa rozhodla opäť vrátiť do Argentíny?

Áno, na Slovensku som dlho žila, pracovala, hrala, nemyslela som na odchod, až sa stala taká vec, že môj posledný slovenský vzťah (kedy som bola naozaj veľmi zaľúbená) začal ísť dolu vodou, a vtedy sa vo mne niečo zlomilo a povedala som si: “Ak TOTO nevyjde, kupujem jednosmernú letenku do Argentíny a dávam výpoveď.” A tak sa aj stalo! 🙂 Samozrejme, bolo to oveľa komplikovanejšie, lebo môj vtedajší priateľ sa so mnou síce rozišiel, no po pár týždňoch sme sa k sebe vrátili, ale to som už mala letenku kúpenú… Jedným slovom, bolo to naozaj zamotané, ale tiež mi to po dlhšom čase poslúžilo na kompletnú reorganizáciu mojich pocitov a vnútorného života, emócií, intuície, a tak ďalej. Ale neboli to ľahké mesiace.

7. …aby sme si to ujasnili. Ty si si niekoľko rokov písala so svojim súčasným partnerom. Výraz „Vzťah na DIAĽKU“ je v tomto prípade dosť výstižný. Zdá sa to až neuveriteľné, ale naozaj ste to obaja tak cítili, že prišiel ten čas byť spolu?

Je to tak, ak by som ti našu story mala detailnejšie porozprávať, tak to by bolo na dlho, minimálne na jednu 300-dielnu tele-novelu, ale musím povedať, že to bolo naozaj magické, ako z filmu. Poznáme sa viac ako 16 rokov a aspoň u mňa to bola láska na prvý pohľad.  Odkedy sme sa spoznali, vedela som, že je to výnimočný človek v mojom živote. Potom samozrejme prišli iné vzťahy na Slovensku, iné zážitky, dlhé roky sme neboli v kontakte, iba sporadicky nejaký mail, telefonát. Obaja sme si žil svoj vlastný život. Až sme sa jedného dňa začali znovu zbližovať, celé hodiny sme sa rozprávali na Skype. Keď som sa s ním opäť stretla po siedmich rokoch v Argentíne, až vtedy som pochopila, že áno, NAOZAJ toto je ON. Hahaha znie to ako klišé, ja viem… Keď som si konečne dala v mojom súkromnom živote veci do poriadku, tak vtedy už (aspoň pre mňa) žiadna diaľka neexistovala a vedela som presne čo chcem. Ale trvalo to dlho 🙂 Dá sa povedať, že “oficiálne” sme spolu niečo cez 3,5 roka.

8.Takže láska a intuícia zohrali veľkú úlohu? Steve Jobs povedal: „Majte odvahu nasledovať svoje srdce a intuíciu. Nejako už vedia, čím sa naozaj chcete stať.“ Spoliehaš sa na ňu často?

Áno, často. A keď s ňou bojujem, vtedy idú veci z kopca. Pre mňa intuícia zohrala najväčšiu rolu hlavne v období 2012 – 2015, kedy som sa naozaj spoliehala iba na svoje vnútorné pocity. Ľahké to nebolo, lebo stále mi niekto “radil” alebo hovoril, čo by bolo pre mňa lepšie (v dobrom, samozrejme). Myslím, že každý z nás musí touto cestou prejsť sám a spoľahnúť sa na svoje vnútro, počúvať ho. Vtedy sa začnú diať naozaj zázračné veci.

9.Vráťme sa k rozhodnutiu odísť zo Slovenska. Skús mi prosím popísať svoje pocity a pocity tvojich najbližších. Jedna strana mince bola odvaha a chuť skúsiť niečo iné, ale na druhej strane bol určite aj strach.

Ja som v typ človeka, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, urobí všetko, aby sa to stalo mojou realitou. Samozrejme, strach a váhanie je nevyhnutné, ale nakoniec prevážila odvaha a intuícia, ktorá mi hovorila, že som na dobrej ceste. Pocity mojich najbližších boli rôzne, skôr by som povedala, že negatívne, väčšina nemala vieru v to, čo robím, ale mne to vtedy nevadilo 🙂 Spomínam si, ako mi jedna kamarátka hovorila, nech necestujem do Mexika, lebo ma tam zabijú 🙂 Nebezpečie je všade, ale aj dobrí ľudia a bezpečie, netreba sa hneď stresovať. Treba mať všetko dobre premyslené, súdnosť a zdravý rozum, nevyhľadávať nebezpečné miesta či situácie, to je samozrejmé. Ale tiež nenechať sa ovládať strachom, to by sme sa ďaleko z domu nedostali…

10.Predpokladám, že najväčšou oporou bol tvoj partner. Čo ti ešte pomáhalo?

Najviac mi pomohol v tom období jeden môj kamarát z Argentíny, bol mojou obrovskou oporou. Každý deň sme spolu hovorili a dal mi nesmiernu nádej, že všetko vyjde dobre. Potom ešte dvaja kamaráti na Slovensku, ale zvyšok ľudí vrátane mojej rodiny dosť pochybovali. Takže som sa v konečnom dôsledku spoľahla na moju intuíciu a na moje piesne, pretože tam nie je nič iné ako pravda (hoci ju niekedy nechcem počuť) a väčšinou mi samotný text nejakým spôsobom ukáže smer a budúcnosť. To, čo autenticky zo mňa vyjde pri skladaní, sa nemýli… Takže mi vlastne ani iná možnosť neostávala, len ísť a skúsiť, či to medzi nami s mojím priateľom bude fungovať, keďže predtým sa udialo pár dôležitých vecí, ktoré som musela vyriešiť, ako som vyššie spomenula.

11.Na lepšie pochopenie by ma zaujímali také zásadné rozdiely medzi Argentínou a Slovenskom, pochopiteľne mimo veľkosti. Argentína je ôsma najväčšia krajina na svete. 

Najprv krátke intro – Argentína je fakt obrovská a preto každá z vecí, na ktorú sa pýtaš, sa líši od regiónu k regiónu… Budem opisovať región a mesto, kde žijem, teda Santa Fe…

a)ľudia – posledné roky sa mi veľmi ťažko odpovedá na túto otázku, lebo si myslím, že je to dosť individuálne, od človeka k človeku… Každopádne, ak to mám zovšeobecniť, si myslím, že ľudia sú všeobecne priateľskí, hoci viac ako argentínčania by som vyzdvihla nesmiernu priateľskosť a pozitivitu kolumbíjčanov a mexičanov.

b)počasie – v zime je naozaj zima. Hlavne vo vnútri, lebo kúrenie buď nie je alebo nestačí na vykúrenie, takže zimou trpím veľmi. Je tu vlhko, a vtedy sa zima dostane až pod kožu. V lete je tu extrémne teplo (čo mne vyhovuje), ale keď už presahuje teplota 40 stupňov, tak vtedy sa už aj mne ťažko dýcha. Ale tých 35 stupňov je podľa mňa úplne super. Na stupnici by to bolo asi rozpätie od 2 stupňov cca do 46.

c)strava – v Santa Fe mi veľmi chýba ázijská kuchyňa, nie je tu nič čínske, vietnamské či thajské, bohužiaľ. Je tu len predražené a nie úplne chutné sushi 🙂 Príliš veľa múčnych jedál ako pizza, empanadas, atď a sandwichov, hranoliek, rezňov a podobne. Preto si varievam sama. Na druhej strane, ovocie, zelenina a strukoviny sú výborné a lacné. To je v podstate základ mojej stravy. Problém je ak sa ideme najesť von, vtedy je možností málo. Hovädzie mäso, ako som už spomínala, je vynikajúce. A tým sa nikdy nič nepokazí. Prijala by som určite rôznorodejšiu gastronómiu v Santa Fe a okolí.

d)životný štýl – tým, že to nie je veľkomesto, tak ten život tu nie je taký rušný ako v Buenos Aires. Santa Fe má síce pol milióna obyvateľov, ale pre Latinskú Ameriku to nie je veľa 🙂 V posledných rokoch tu dosť prekvitá kultúrne dianie aj miesta na živú hudbu, divadlo, tanec a iné oblasti kultúry, takže to je fajn. Dodržuje sa tu siesta od zhruba 13.00 do 16.00 (v lete aj viac, nikto nevie dokedy, haha) čo mne osobne moc nevyhovuje (lebo takmer všetko je zatvorené a nesmie sa robiť hluk), ale je to tu zaužívané. V hlavnom meste siesta neexistuje. Je tu aj veľa miest na prechádzky, vonkajšie aktivity. Myslím si, že v tomto smere má celý región čo ponúknuť.

e)príroda – Santa Fe je úplná rovina, nie sú tu žiadne kopce, no sú tu rieky, lagúny. Veľa ľudí využíva bicykel, sú tu nádherné stromy a kvety, najmä na jar a v lete je všetko krásne a zelené. Argentína má neuveriteľné scenérie, milujem cestovať po krajine a spoznávať jej prírodu, hlavne sever krajiny, niečo také sa na Slovensku nevidí a je to pre mňa vzácne. V tom je výhoda, či už máte radi hory, more, teplo alebo zimu, Argentína ponúka všetko.

f)muži – uf, ťažká otázka. Neviem či na ňu budem vedieť odpovedať, pretože podľa mňa je to dosť individuálne. Hoci nerada zovšeobecňujem, “typický” Argentínčan je väčšinou hlučný, chodí neskoro, rád tancuje (povedzme)… Je tiež pravdou, že ja som skoro celý čas obklopená ľuďmi, ktorí sa venujú hudbe – muzikanti, speváci, manažéri, kouči a podobne. Preto je možné, že moja realita je trochu skreslená.

12.Keď sme pri tých mužoch, spomínaš „mačizmus“(odborná literatúra ho popisuje ako arogantné správanie mužov k ženám). Počas talkshow si hovorila, že tvoj partner je z iného vesmíru a nie je typický Argentínčan. Ako si to myslela?

Téma mačizmus by bola na samostatný rozhovor, preto iba spomeniem, že je to veľký problém (celosvetový, obzvlášť viditeľný v Latinskej Amerike, o arabských krajinách ani nehovoriac) a som rada, že sa v tomto smere otvára diskusia. Je to problém, ktorý si vyžaduje neustálu osvetu s účelom zmeny. Čo sa týka môjho priateľa, on je presný opak tých “romantických” a majetníckych chlapov, ktorých vidieť v hociktorej telenovele. Je zástancom “ži a nechaj žiť” v celom slova zmysle. Je tichý, rád sa učí, všade chodí načas a vôbec netancuje 🙂

13.Vráťme sa k hudbe. Album Valor je komplet v Španielčine. Žiješ v Argentíne. Môžeme kľudne povedať, že tvoje hudobné smerovanie ťa naplno ťahá k latino?

Chcela by som usmerniť pojem “latino”, čo sa hudby týka. Ako Slováci si väčšinou predstavíme iba to máličko, čo počujeme v rádiu, momentálne je to regetón či pop. Ale latino “žáner” ako taký vlastne neexistuje…skôr je to pomenovanie obrovského regiónu, ktorý sa tiahne od Mexika, cez Strednú Ameriku až po juh Južnej Ameriky. Tých žánrov je milión, od hard rocku cez pop, trap, regetón, jazz, cambiu, soul, tradičný folklór každej krajiny či regiónu, salsu, bachatu, romantické balady a desiatky iných žánrov a štýlov. Ja som verná chytľavým popovým melódiám. Keďže POP je obrovská “škatula”, v ktorej nájdeme sto štýlov, tak to trošku zúžim… Baví ma elektropop, čo je momentálne môj posledný singel 7 Lunas a predtým album Valor, ale veľmi ma baví aj akustický pop, pop-rock, indie pop, fúzia iných žánrov…

14.Španielčina má výhodu v tom, že máš podstatne väčší záber ako so slovenčinou. Pred tým si mala album v angličtine. Neláka ťa to aj do slovenských textov?

Momentálne nie, samozrejme rada spievam aj po slovensky, našu reč mám veľmi rada a chýba mi tu. Zatiaľ necítim potrebu skladať po slovensky. Ak by to bolo v rámci pozvania na spoluprácu, nie je problém, veľmi rada.

15.Pobavilo ma, keď si hovorila o spolupráci s českou komunitou v Argentíne. Ako k tomu prišlo?

Na začiatku minulého roka som bola v Buenos Aires na koncerte jednej slovenskej speváčky (Ivana Mer) a tam som spoznala Daniela Ingera, muzikanta, ktorý má českých predkov a ktorý so svojou kapelou La banda del viejo mundo hrá tradičnú hudbu východnej Európy (Česko, Slovensko, Poľsko), a taktiež balkánsku či židovskú hudbu. Dlho sme sa rozprávali a veľmi sme si sadli. O pár dní neskôr sme šli na jedno námestie, on zobral akordeón a ja som spievala, bol to super zážitok. A odvtedy, vždy keď niekde hrajú a ja som práve v BsAs, ma zavolajú, aby som spievala s nimi. Boli sme takto na 6O. výročí Československého spolku v Berisso, na zabíjačke v Spolku v Buenos Aires, na zopár súkromných narodeninových oslavách a podobne.

Vanda s kapelou

Vanda s kapelou

16.Spomínala si, že popri kariére speváčky pracuješ aj v hudobnej škole? Dôvod?

Učiť spev alebo hru na hudobný nástroj je podľa môjho názoru krásna aktivita. Je to pre mňa radosť podeliť sa o niečo čomu rozumiem aj s inými ľuďmi. Vidieť ich hudobne a spevácky rásť je super, baví ma byť súčasťou ich procesu zdokonaľovania sa. Chodím aj na zbor a strašne ma to baví!

17.Ako študenti vnímajú tvoju tvorbu a fakt, že si zo Slovenska?

Myslím, že pozitívne 🙂 Často chodia na moje koncerty, sledujú ma na sociálnych sietiach a držia mi palce. Fakt, že som zo Slovenska, nejako neriešia…

18.Apropo, aktuálna celosvetová téma. Prisťahovalci, migranti. Ako to vnímajú v Argentíne, ako vnímajú teba ako Slovensku? Hovorila si, že výzorom si totožná s Argentínčankou, čo ma prekvapilo.

Argentína je zmesou Španielov, Talianov, prisťahovalcov a domorodého obyvateľstva (najmä na severe). Je tu naozaj veľký podiel bielochov, hociktorý Slovák by výzorom zapadol. Čím viac ideš na sever, je pleť zväčša tmavšia a črty tváre sú tiež iné. Ale nechýbajú ľudia s blond vlasmi, ryšaví, čiernovlasí, atď. Zaujímavosťou je, že tu takmer nie sú černosi, iba veľmi malá časť populácie. Argentína a Čile sú najviac európskymi krajinami čo sa obyvateľstva týka. Severne odtiaľ sú už výraznejšie rozdiely.

19.Aký je najväčší rozdiel medzi tvorbou na Slovensku a v Argentíne? Úprimne, po talkshow sme ťa s Evkou začali viac sledovať na soc. sieťach. Pravidelne ťa pozývajú do rádií, TV. Na Slovensku by to asi tak nebolo, alebo sa mýlim?

Ak sa pýtaš na samotnú tvorbu, nevidím rozdiel v tom, či som na Slovensku alebo v Argentíne. Čo sa médií týka, tak áno. Myslím si, že v Argentíne dostávam stále viac a viac priestoru, hoci na Slovensku tiež nejaký mediálny priestor na prezentáciu bol, to je samozrejmé. Myslím si, že sa to tak vyfarbilo, keďže som sa rozhodla žiť tu, cítim to ako niečo prirodzené.

 20.Aktuálne nežiješ v Buenos Aires. Predpokladám, že najväčší kultúrny a hudobný boom je tam. Neláka ťa to opäť sa sťahovať?

Samozrejme láka. Hoci si neviem úplne predstaviť nebyť každý deň s mojím priateľom, ale už u mňa dávnejšie padlo rozhodnutie, že niekedy v marci-apríli budúceho roka sa presťahujem, práve kvôli hudbe a mojej kariére. Drž palce, aby všetko išlo hladko 🙂

Počas nakrúcania videoklipu "7 Lunas"

Počas nakrúcania videoklipu „7 Lunas“

21.Dňa 12.7.2019 si zverejnila oficiálny klip k pesničke 7 Lunas. Podľa mňa je vizuálne fantastický. Ako prebiehalo nakrúcanie a aké sú prvé ohlasy?

Ďakujem 🙂 Audio sme nahrávali v Santa Fe a video v Buenos Aires, v najstaršej mestskej štvrti San Telmo. Samozrejme, videu sme dopomohli tým, že produkcia priniesla obrovské množstvo rastlín a lístia, aby sa vytvorili sety, ktoré sme potrebovali, a aby sme dosiahli prostredie džungle. 7 Lunas znamená “7 mesiacov” (tých na oblohe) a je o dievčati, ktoré sa samo vyberie do lesa, kde pod vplyvom rôznych lesných zvukov a hudby začne tancovať až sa dostane do tranzu a zblázni sa. V jednej časti sa spieva “Točí sa okolo mňa 7 mesiacov” čiže je to myslené doslovne, ona v tom tranze nevidí jeden mesiac, ale rovno 7. Je to úplne fiktívny príbeh, ktorý sme vo vizuálnej časti ešte viac rozviedli tým, že dievča pohltí samotný les a prejde metamorfózou (sama sa stane “rastlinou”) a lesu napokon vládne ako jeho kráľovná. V tejto časti sa zmenia svetlá, jej tvár, telo, a celkovo pohyby, tu už je “šialená” 🙂 Nakrúcanie bolo super, až na to, že som si myslela, že umriem od zimy, zrovna v ten deň bola naozaj zima a bola som takmer nahá, tie šaty boli ako zo sieťky. No a ohlasy sú naozaj výborné, veľmi sa z toho teším, pretože je to môj prvý singel po takmer dvoch rokoch (predošlý bol Paro el tiempo) a mala som chuť spraviť ako hovoríš vizuálne zaujímavý song, nielen čo sa videa týka, ale hlavne hudby.

22.Vanda a pozitívne myslenie?

Som jednoznačne fanúšik pozitívneho myslenia a pozitívnych afirmácií, hoci priznávam, že nie je vždy ľahké “zbaviť” sa negatívnych myšlienok, vyžaduje si to každodennú prácu na sebe. Som človek, ktorý sa ľahko dokáže frustrovať, hlavne keď mi niečo nevychádza 🙂 a práve preto si to uvedomujem a úprimne sa snažím každý deň žiť lepšie, pozitívnejšie, pracovať na sebe, pochváliť sa (hoci máme tendenciu robiť skôr opak) a kanalizovať stres. Pre mňa je pozitívne myslenie spolu so zdravou a výživnou stravou nesmierne dôležité, začala som to viac riešiť na začiatku tohto roku, keď som si po viacerých mesiacoch negativity, podráždenosti a vnútorného hnevu povedala “A dosť! Nebaví ma toto a idem si hrozne na nervy. Musím to zmeniť hneď teraz!”. A odvtedy som sa úplne do tejto tematiky zahĺbila. Samozrejme, výsledky sa dostavili hneď ako som zmenila myslenie…

23.Máš aj zošit snov?

Neuveríš, ale založila som si ho po tom, ako som si prečítala tvoju knižku! Vždy ma to lákalo a vždy som bola zástancom toho, že čo je raz na papieri, má väčšiu silu a “váhu”, lebo sme sa to odvážili zviditeľniť. Takže ti ďakujem za tip a tiež chcem dodať, že nielen vytvoriť zošit snov, ale aj dbať o sny každý deň, hlavne pred spaním, je dôležité… Myslieť na svoje sny, dopriať im pozornosť a hlavne im veriť.

24.Ó to je super. Ďakujem. Uvidíme Vandu na udeľovanie cien Latin Music, vedľa Marca Antonyho, J.Lo, Shakiry?

Verím, že áno!

25.Aké máš plány na najbližší rok?

Momentálne pracujem s jedným producentom z Buenos Aires na novom singli, uvidíme, či sa nám podarí dokončiť ho aj s klipom ešte tento rok, alebo či to necháme na budúci. Nechcem nič naháňať, skladby dozrú vtedy, keď je ich čas a nikdy sa nevypláca vydať niečo nasilu. To už som sa poučila z minulosti 😀 Veľkým plánom na budúci rok je odohrať turné po Mexiku a zároveň pracovať na sólo sete. Je toho dosť, ale cítim, že je ten správny moment na tieto aktivity. A samozrejme, budem sa sťahovať do 12 miliónového veľkomesta, takže tých zmien bude kopec.

26.Nájdeš si popri speve čas aj na nejakú knihu? Vieš našim čitateľom niečo odporučiť? A ozaj, čítaš knihy v španielčine alebo v slovenčine?

Samozrejme, veľmi rada čítam a v tomto období sú to najmä motivačné a inšpiratívne knihy, hoci mám rada aj severské krimi alebo historické romány. Čo sa jazykov týka, čítam vo všetkých troch – angličtine, španielčine aj slovenčine. Momentálne mám rozčítanú knihu v angličtine s názvom “The Power of Your Subconscious Mind” od Josepha Murphyho, je to staršia publikácia, ale odporúčam.

27.“Moc nášho podvedomia.“ Moja prvá kniha o pozitívnom myslení, ktorú som čítal. Super. 🙂 A teraz naše milé, malé pravidlo. Máš možnosť povedať akékoľvek posolstvo čitateľom stránky www.pozitivnemysliet.sk

V istom období môjho života mi veľmi pomohlo toto: stanoviť si JEDNU (!) dôležitú vec, na ktorú sa budem upriamovať a ktorú skompletizujem daný mesiac. Môže to byť hocičo, napríklad ten dlho odkladaný rozhovor s osobou, s ktorou sme v konflikte; rozhodnutie kúpiť letenku alebo ísť cestovať; dať na papier to, čo by sme chceli urobiť alebo dosiahnuť v budúcnosti; spáliť (ako taký mini rituál) papieriky, na ktorých sú napísané veci, osoby, či vlastnosti, ktoré si už neprajeme mať v našom živote, lebo nám robia zle; a tak ďalej. Jednoducho z tých milión vecí, ktoré máme v hlave každý deň, si vybrať jednu zásadnú na každý mesiac a na ňu sa sústrediť a spraviť ju. Pozor, niekedy to rozhodnutie môže byť aj “budem nečinný tento mesiac a počkám, ako sa XY situácia vyvinie alebo dám tomu čas”. Každý vo svojom vnútri vie, čo je dôležité… Pointa je nezahrnúť sa milión vecami, ale robiť ich pekne postupne.

Srdečne ďakujem.

Miroslav Zaťko, Vanda a Evka Zaťková

Miroslav Zaťko, Vanda a Evka Zaťková

Pre viac informácii o Vande:

Link:

Oficiálna stránka: https://vandamusic.com/

FB: music.vanda

IG: vanda.music

YT: vandamusicofficial

forum Komentáre (1)
message Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
Udelením tohto súhlasu súhlasíte s tým, aby Vaše osobné údaje v rozsahu meno a emailový kontakt boli spracúvané. Súhlas je poskytnutý na dobu 20 rokov. Tento súhlas je možné kedykoľvek písomne odvolať, pričom odvolanie nemá spätné účinky. Viac o ochrane osobných údajov tu.

collections_bookmark Podobné články

Rozhovor s Laurou Svitačovou

V mojej knihe „Je ľahké spraviť zvislú čiarku“ som nazval 7.kapitolu – „Sme krajina neobmedzených možností.“ V tejto kapitole som Vás vyzýval, aby ste išli za svojimi snami. Napríklad byť svetoznámym hercom, majiteľkou súkromnej škôlky či zodpovedným politikom. Som nesmierne rád, že som opäť stretol výnimočnú osobnosť, ktorá si plní svoje sny plnými dúškami, popri tom inšpiruje a motivuje svoje okolie.
„Keď sa zo žiačky stáva učiteľka“ – Laura Svitačová. Vedúca tanečného súboru KLIK-KLAK Vráble

Rozhovor s Miroslavom Zaťkom

Rok 2018 bol pre stránku www.pozitivnemysliet.sk výnimočný. 1.1.2018 oslávila 10 rokov od jej vzniku. Rozhodla som sa, že urobím rozhovor s mojim manželom a zakladateľom tejto stránky Miroslavom Zaťkom. Bude to pre neho zaujímavá zmena nakoľko predošlých 17 rozhovorov robil on a ja som bola v úlohe poradcu. Aj keď sa pozitívnemu mysleniu venuje už od roku 2004, odkrojenie z ďalšej desiatky je fajn dôvod na malé bilancovanie a zaujíma ma, ako to vidí zo svojho uhla pohľadu.
Evka Zaťková

Rozhovor s Nelou Sullens

Hovoríte si často: „Ja to nezvládnem! Ja to nedám! Ja na to nemám! Ja nemám čas!“? Potom je tento rozhovor určený priamo Vám. Nela Sullens toho za desať rokov stihla naozaj dosť. Nebolo to vždy ľahké, no dokázala prekonať prekážky. Dávala si správne vnútorné otázky a čo je najpodstatnejšie, mala odvahu zvíťaziť – a to doslovne.